Nezáujem, ľahostajnosť, negativizmus a žiadna radosť. Verte, nechceli by ste to zažiť! Ako sa tomu vyhnúť?
Naučte sa hovoriť NIE
A to aj šéfovi, keď na vás priveľa nakladá. Taktiež kolegom, ktorí časť svojich povinností pravidelne presúvajú na vás, pretože vedia, že vždy ochotne pomôžete. Rovnako ale hovorte „nie“ aj priateľom v situáciách, keď nevládzete a naozaj nie je nevyhnutné, aby ste im práve teraz práve vy pomohli. Občas máme obavy z toho, ako druhí prijmú naše „nie“. Bojíme sa, že sa na nás nahnevajú, že v ich očiach budeme tí zlí, ktorí nechcú pomôcť. Avšak klásť vždy na prvé miesto záujmy a spokojnosť druhých ľudí nie je správne. Myslite viac na seba. Pomáhajte tým, o ktorých viete, že ochotne a radi pomôžu vám a tým, ktorí to skutočne potrebujú – a to všetko v situáciách, keď vás to nadmieru nezaťaží. No keď sami nevládzete, nestíhate a nemáte čas na oddych, je hlúposť brať si na plecia ešte aj povinnosti a starosti druhých.
Zbavte sa perfekcionizmu
Perfekcionisti na seba vyvíjajú nadmerný tlak a stresujú sa viac ako ostatní. Je to pritom úplne zbytočné, okrem nich samotných totiž ich perfektné výkony nikto neocení. Navyše, často im uniknú mnohé príležitosti, pretože majú obavy z neúspechu a to ich opäť nadmieru frustruje. Nesnažte sa byť perfektní. Ako hovoria psychológovia, stačí keď budete dosť dobrí.
Nerobte viac vecí naraz
Čarovné slovíčko „multitasking“, teda schopnosť súbežne spracovávať viacero úloh naraz, je výborná pri počítačoch, telefónoch a pri technike vôbec, ale prečo ju prenášať aj na seba? Je fajn, že viete robiť viac vecí naraz, avšak tým zároveň zvyšujete svoj stres, mozog sa viac mýli, klesá schopnosť úplnej koncentrácie. Na čo je to dobré? Vždy sa naplno venujte len jednej úlohe a keď ju dokončíte, choďte na druhú. Platí pritom, že začínať by sme mali väčšími úlohami a tie menšie si nechávať na neskôr. Často to robíme opačne a keď sa drobné úlohy skomplikujú, tie veľké už nestihneme, prenášame si ich na ďalší deň alebo domov. Stres tak narastá. Keď však urobíte v jeden deň len jednu veľkú nepríjemnú úlohu, aj keď tie ľahšie a menšie nestihnete, nič sa nedeje, urobíte ich zajtra. Vždy tak máte dobrý pocit z práce, pretože to, čoho ste sa najviac obávali a čo vás najviac ťažilo, máte za sebou.
Nevynechávajte prestávky
Aj keď máte veľa práce, nikdy nevynechajte prestávku na obed. Zabudnite na chvatné jedlo pri počítači, a to aj v prípade, keď pracujete z domu. Každý deň v čase obeda na polhodinu prerušte svoju prácu, odíďte od toho, čo máte rozrobené a v pokoji sa naobedujte. Ideálne je, keď máte možnosť vyjsť z budovy a naobedovať sa niekde vonku. V žiadnom prípade pri obede nečítajte v mobile pracovné maily. Rozprávajte sa s kolegami, sledujte okolie, prípadne si čítajte časopis. Len tak si skvele zresetujete hlavu. Pomôže to aj mozgu, po takejto prestávke sa opäť zlepší koncentrácia a zvýši sa kreativita. Zároveň sú dôležité aj kratšie prestávky, ktoré treba pravidelne absolvovať, aj keď to znamená len postaviť sa, prejsť pár krokov do kuchynky a urobiť si čaj. Podľa lekárov by sme sa každú hodinu mali na chvíľu postaviť od počítača a urobiť pár krokov. Tak sa vyhneme problémom s bolesťami chrbta a nôh či kŕčovými žilami.
Zostaňte OFF
Aspoň raz do týždňa zostaňte „off“. Nezapínajte počítač, ani wifi na mobile. Keď chcete vedieť, čo nové vo svete, kúpte si noviny, zapnite si rádio alebo si pozrite večerné správy v televízii. Nechajte mozog, nech si oddýchne od množstva informácií a najmä sa nevenujte pracovným mailom. Preto ideálny čas na takýto deň je sobota.
Plánujte si voľný čas
Viete si dokonale naplánovať prácu, tak prečo nie aj voľný čas? Prečo vaše obľúbené aktivity neustále škrtáte, odsúvate, nechávate si ich až „na potom“? Oddych je pre fyzické aj mentálne zdravie nesmierne dôležitý. Ak ho stále odsúvate, skúste si naplánovať pravidelné aktivity tak, aby ste ich dodržali. Napríklad sa prihláste na nejaký kurz, ktorý si vopred zaplatíte. Alebo si povedzte, že aspoň dvakrát do mesiaca si zájdete do divadla či na koncert a vopred si kúpite lístky. Ak chcete vo voľnom čase behať alebo bicyklovať sa, robte to s priateľkou, takúto aktivitu potom ťažšie zrušíte, ako keby sa týkala len vás. Mimochodom, oddych nemusí byť vždy len aktívny. Aj ničnerobenie je ok. Pokojne sa zvaľte len tak na gauč, pite čaj alebo si dajte pohár kvalitného vínka a pozrite si veselú komédiu.
Ventilujte svoju emóciu
Hnev, smútok, rozčarovanie či iné pocity nedržte v sebe. Zadržiavané emócie sú zdrojom napätia a neraz aj ochorení. Hovorte o tom, čo vás trápi. Pravidelne sa stretávajte s priateľmi, s ktorými sa môžete deliť o svoje pocity. Je fajn, keď vám títo ľudia zároveň vedia aj poradiť a nastaviť zrkadlo. Taktiež nás často práve najbližší priatelia upozornia na to, že to s prácou preháňame a niekedy nás doslova donútia relaxovať spolu s nimi. Mať svoj okruh blízkych priateľov je výbornou ochranou pred vyhorením.
Neukrajujte si zo spánku
Vedeli ste, že aj vaša emocionálna inteligencia či úroveň stresu závisia od toho, či ste sa dobre vyspali? Je to tak, náš mozog potrebuje pravidelný oddych. Keď málo spíme, vplýva to na naše fyzické aj mentálne zdravie. Málo spánku sa napríklad spája s vyšším rizikom cukrovky 2. typu, infarktu aj mozgovej mŕtvice, zhoršením autoimunitných aj zápalových ochorení a rovnako sa zvyšuje aj riziko akútnych vírusových či bakteriálnych chorôb, keďže imunita pri nedostatku spánku klesá. Zároveň sa vystavujeme vyššiemu riziku depresie aj úrazov z nepozornosti a únavy. Horšie si pamätáme, horšie sa sústredíme, sme popletení a popudliví, agresivita rastie. Preto nech akokoľvek milujete svoju prácu, neukrajujte si kvôli nej zo spánku.
Dýchajte
Keď máte veľa práce, ste v strese, no nemáte čas na dlhší oddych, urobte pre seba aspoň to, že si nájdete tiché miesto, kde môžete byť sami a na chvíľu sa ponoríte do seba. Uvoľnite sa, zavrite oči a dýchajte. Pomaly, zhlboka sa nadýchnite, dýchajte do brucha a sústreďte sa len na seba. Takto poľahky odplavíte stres aj negatívne emócie, dokonca aj únavu a na chvíľu sa opäť nabijete energiou. Aby ste uvoľnenie zintenzívnili, môžete si predstavovať, že sa nachádzate v prírode, na zelenej lúke či v lese alebo na brehu mora.
Zaobstarajte si domáceho miláčika
Vedci zistili, že keď sa maznáme so svojím psom či mačkou alebo hoci len pozorujeme rybičky v akváriu, môže sa nám vďaka tomu znížiť srdcová frekvencia aj krvný tlak. Okrem toho milovníci domácich zvierat majú nižšie hladiny cholesterolu aj triglyceridov v krvi, lepšie znášajú bolesť a ľahšie si poradia so stresom. V jednom z výskumov dokonca vyšlo, že stačí sa päť minút hrať či maznať so psom a hladina stresového hormónu kortizolu sa už významne znižuje. Vo všeobecnosti sú majitelia zvierat v živote aktívnejší a považujú sa za šťastnejších. Pes vás navyše donúti ísť aspoň trikrát denne na prechádzku, takže vás spoľahlivo odtrhne od počítača.