Prvé dni v materskej škole sú náročné pre všetkých zúčastnených. Dieťa aj rodičia zažívajú stres z odlúčenia, treba si zvyknúť na nový režim, kolektív aj skoré vstávanie. A keď to všetko už ako tak beží a plynie, odrazu, bác, choroba. Tento scenár dôverne poznajú hádam všetky rodiny s malými deťmi. Nástup do kolektívu predstavuje pre drobca s nezrelým imunitným systémom záťaž, jeho organizmus sa musí vyrovnať s obrovským náporom baktérií a vírusov. Kolotoč neustále sa opakujúcich ochorení sa neraz rozkrúti aj preto, lebo dieťa sa do kolektívu vracia nedoliečené alebo sa nakazí od iných, nedoliečených detí.
Dôležitým faktorom, na ktorý sa zabúda, je tiež psychika. Nie každé dieťa je v troch rokoch zrelé na to, aby sa dokázalo zžiť s novým prostredím, s neznámymi ľuďmi a aby zvládlo viac ako osemhodinové odlúčenie od rodičov, najmä od mamy. Dostáva sa tak do stresu, ktorý negatívne ovplyvňuje jeho odolnosť a ide z choroby do choroby. V takom prípade je lepšie dochádzku do škôlky prerušiť a nechať dieťa doma, kým nastane ten správny čas a dozreje na škôlku.
Infekcie horných dýchacích ciest
Soplíky, kašeľ, bolesti hlavy a hrdla, malátnosť, únava, zvýšená teplota až horúčka. Toto sú asi najčastejšie prejavy ochorení, ktoré v škôlkarskom kolektíve doslova rotujú. Vyvolávajú ich rôzne typy vírusov, ktoré sa prenášajú kvapôčkovou infekciou. Preto sa tak rýchlo šíria. Navyše u malých detí s nezrelou imunitou sa stav môže ľahko skomplikovať a z neškodnej nádchy je veľmi rýchlo zápal priedušiek, prípadne až zápalu pľúc. Na zhoršovanie choroby vás upozorní nielen zosilnenie jej príznakov (napríklad urputný kašeľ), ale najmä vysoká teplota pretrvávajúca viac ako 3 dni.
Aj keď má dieťa len soplíky mali by ste byť v strehu a od začiatku ich liečiť kvapkami do nosa. Soplíky, ktoré sú spočiatku číre, sa totiž môžu bakteriálne infikovať, čím sa zmenia na husté zelené či žlté hlieny. Malé dieťa ich nedokáže vysmrkať, pri spánku mu zatekajú hlbšie, čo môže vyvolať bolestivý zápal stredného ucha, prípadne tiež zápal prínosových dutín alebo mandlí.
Nebezpečným ochorením pre nezrelý imunitný systém je aj chrípka a nákaza pneumokokmi.
Čo s tým?
Základ je, aby choré dieťa zostalo doma. Okrem dostatku tekutín, vitamínov a ľahkej stravy, potrebuje oddychovať a čo najviac spať, čo je niekedy náročné docieliť. Keď dieťa odmieta ležať, nenúťte ho, nemalo by sa však vysiľovať divokými naháňačkami či podobnými hrami. Pri vírusových ochoreniach sa podávajú lieky zmierňujúce prejavy choroby (na soplík kvapky do nosa, na vykašliavania sirup na kašeľ, na zmiernenie bolestí hrdla a teplotu lieky proti teplote a zápalu). Antibiotiká vám lekár predpíše iba v prípade, keď ide o bakteriálnu infekciu, na vírusové choroby sú zbytočné a naviac zaťažia organizmus. Nezabúdajte, že antibiotiká sa podávajú spolu s probiotikami, ktoré udržia v kondícii črevnú mikroflóru.
Podporná liečba:
Postarajte sa o zvlhčenie vzduchu v detskej izbe. Dýchanie uľahčuje eukalyptový olej, môžete ho nakvapkať do arómalampy. Na bolesti hrdla zaberá Priessnitzov obklad – šatku namočte do studenej vody, omotajte okolo hrdla, prekryte igelitovým vrecúškom a obtočte suchou šatku. Počas dvoch hodín sa hrdlo prehreje, rozšíria sa cievy a bolesť bude znesiteľnejšia.
Črevná chrípka, hnačky, vracanie
Takzvaná črevná chrípka, hnačky a vracanie sú ďalšími prejavmi, ktoré sa často objavujú v detskom kolektíve a spôsobujú ich najmä vírusy. Naplno prepukne do dvoch dní od nákazy a medzi ďalšie sprievodné prejavy patrí horúčka a celková slabosť. Pri úpornom vracaní a hnačkách hrozí dehydratácia, preto majte poruke rehydratačný roztok. Keď sa vám nedarí dieťa zavodniť (najmä keď vracia), čo najskôr vyhľadajte lekára – v tomto prípade treba dehydratácii zabrániť infúznou liečbou v nemocnici. Dieťa môže mať hnačky a vracanie aj z jedla, v takomto prípade ale obyčajne nemáva teploty a nie je to preň také vysiľujúce. Výnimkou je len salmonelóza, ktorá môže u detí navodiť skutočne vážny stav a mnohé preto končia v nemocnici.
Čo s tým?
Základom liečby je kratšia hladovka (24 hodín), počas ktorej dieťa pije len dostatok tekutín. Neskôr ju nahradí diéta. Dieťaťu podávajte minerálky, nesladený čierny čaj, prípadne rehydratačný roztok. Počas diéty môže jesť najskôr len ryžu a ryžový vývar, varenú mrkvu, banán, strúhané jabĺčko. Neskôr sa pridávajú sucháre a biele mäso. Mliečne výrobky nepodávajte vôbec, odporúča sa vynechať ich ešte aspoň dva týždne po hnačke, aby sa organizmus dal naplno do poriadku.
Podporná liečba:
Lekár vám môže odporučiť aj lieky, ktoré na seba viažu škodlivé látky v čreve a dostávajú ich von z tela. Aby ste predišli rozšíreniu nákazy medzi ostatných členov rodiny, umývajte si ruky a úzkostlivo dodržiavajte čistotu.
Ovčie kiahne, šarlach
Pri niektorých ochoreniach sa na pokožke malého pacienta môžu objaviť vyrážky. Predovšetkým treba zistiť, čo ich vyvolalo, pretože môže ísť len o neškodné potničky, alergickú reakciu (kontaktnú či potravinovú), ale aj šarlach, ovčie kiahne či nebezpečnú meningokokovú infekciu.
Medzi jedno z najčastejších detských infekčných ochorení patria ovčie kiahne, ktoré vyvoláva herpetický vírus. Objavujú sa najmä počas zimy a jari, sprevádza ich výsev drobných, svrbiacich pľuzgierikov naplnených tekutinou, ktoré sa menia na chrastičky. Okrem toho sa v prvé dni choroby môže objaviť aj mierne zvýšená teplota, nechutenstvo, únava. Ovčie kiahne môžu mať výnimočne aj búrlivý priebeh s vysokými teplotami a infikovanými vyrážkami, ktoré sa zlievajú do zapálených plôch. Vtedy je nutná hospitalizácia.
Čo s tým?
Keď sa objavia teploty, väčšinou zaberú lieky na ich zmierenie. Svrbenie môžu potlačiť antihistaminiká, predpíše vám ich lekár. Pozor! Vyrážky nepotierajte tekutým púdrom, pokožka nemôže dýchať, pľuzgieriky nezasychajú a môžu sa infikovať.
Podporná liečba:
Výborným prostriedkom, ktorý podporuje zasychanie pľuzgierikov, je hypermangánový kúpeľ. Stačí namiešať slabý roztok, ktorý by nemal na pokožku pôsobiť pridlho. Svrbenie potláča aj sprchovanie vlažnou vodu.
Nosné a krčné mandle – vybrať či nie?
Zdravé mandle sú akosi „obrannou líniou“, ktorá chráni pred preniknutím vírusov a baktérií hlbšie do tela. Problém nastáva, keď sú mandle trvalo infikované a stávajú sa miestom, kde sa množia choroboplodné zárodky. Vtedy sa zväčšia, sú často zapálené, prekážajú v dýchaní, dieťa dýcha cez otvorené ústa, v noci chrápe, čo zhoršuje kvalitu spánku, máva časté nádchy a zápaly uší, môže aj horšie počuť. Hnisavé ložiská na mandliach môžu prispieť k reumatickej horúčke, artritíde, srdcovým ochoreniam. Takéto mandle by mali ísť von, čo posúdi otolaryngológ a imunoalergiológ. Každý prípad je však osobitý, takže všeobecne sa nedá povedať, či je vhodné problematické mandle ponechať alebo vybrať.
Bude alergik?
Potenciálne riziko vzniku alergií nás sprevádza počas celého života, no často sa práve v škôlkarskom veku ukáže, či dieťa bude alergik alebo nie. Celkovo k vzniku alergických reakcií prispieva nielen nevhodná výživa s nevyváženým prísunom vitamínov a minerálnych látok, ale aj nedostatok pohybu a pobytu na čerstvom vzduchu, málo spánku, stres, preťažovanie dieťaťa (priveľa športových či umeleckých aktivít). Svoj podiel majú aj opakujúce sa ochorenia, priveľa liekov, najmä antibiotík, ktoré likvidujú črevnú mikroflóru. Opatrne treba narábať s bylinnými liečivami, či už čajmi alebo výživovými doplnkami, najmä ak dieťa pochádza z rodiny, kde niektorý z rodičov trpí peľovou alergiou.
Desať prechladnutí a viróz ročne u škôlkara je ešte v norme, keď je ich viac, ide o problém, ktorý treba riešiť. Rovnako, keď sa stále opakuje tá istá choroba a nejde len o virózu, ale najmä o zápal priedušiek či laryngitídu. Toto dáva tušiť, že dieťa by mohlo mať oslabenú imunitu a možno bude patriť k alergikom. Je síce pravda, že imunitný systém dozrieva prostredníctvom chorôb, no keď sa opakujú príliš často, organizmus nadmieru vyčerpávajú.