Paradajky sa v skleníkoch pestujú s použitím substrátov organického pôvodu, teda bez zeminy. To im však na kvalite ani chuti neuberá. Substrátom sú v tomto prípade niektoré druhy organických materiálov, ako napríklad vrchovisková rašelina, rašeliník, kôra stromov, piliny, kokosové matrace a podobne. Minerálna výživa rastlín sa zabezpečuje živným roztokom dodávaným pomocou povrchovej kvapkovej závlahy. „Paradajky, ktoré pestujeme na umelých substrátoch, majú vysokú produkčnú schopnosť, sú odolné proti chorobám a majú dobrú úrodnosť aj v podmienkach slabšieho osvetlenia. Plody sa musia vyznačovať dobrými konzumnými vlastnosťami,“ vysvetľuje Iva Smreková z paradajkovej farmy neďaleko Nitry. Chuť ani vôňu plodov paradajok pestovanie ako také neovplyvňuje, tú určujú dve podstatné veci: odroda paradajky, ktorá spôsobuje jej sladkosť, kyslosť a ďalšie chuťové vnemy, a spôsob jej dozretia.
Na vine je skorý zber
Strata chuti a vône väčšinou súvisí so zberom paradajky v nízkom stupni zrelosti s tým, že to neskôr dobehne v kamióne vďaka špeciálnym plynom postaveným na báze CO2 a N2. Tento spôsob je však neprirodzený a takto dozretá paradajka nemôže chutiť ako tá, ktorá dozrela prirodzeným spôsobom na stonke. Preto by naši spotrebitelia mali siahať po paradajkách vypestovaných na Slovensku, ktoré nemusia prejsť v kamiónoch stovky kilometrov. „Na našej farme v Babindole pri Nitre pestujeme rajčiny v reverznom cykle, teda len pre zimnú produkciu, keď sa výsadba začína v auguste, čo prináša prvý zber začiatkom októbra, a tento potom nepretržite pokračuje až do júla. Tento spôsob je energeticky veľmi náročný, nakoľko vyžaduje nepretržité vykurovanie a dosvecovanie rastlín. Má to aj svoje klady – zimné obdobie prináša so sebou aj prirodzenú redukciu škodcov. Na farme na rastliny používame iba biologickú ochranu – chrobáky požierajú chrobáky. Jediným povoleným postrekom je pomarančový olej, čo je čistý prírodný produkt. V našom skleníku nie sú používané žiadne chemické postreky. Za ďalší veľký prínos považujeme nasadenie kokosových matracov, ktoré majú od prírody antiseptické účinky, ktorými zabraňujeme koreňovým ochoreniam rastlín,“ opisuje proces pestovania Iva Smreková.
Slovenské sú plné vitamínov
No paradajky pestované na Slovensku chutia aj v zime výborne. „Za to vďačia vynikajúcim odrodám a najmä tomu, že pre slovenský trh ich môžeme zbierať v 90 – 95-percentnom stupni zrelosti. To znamená tesne pred dozretím. Stopercentne dozretú paradajku by sme už nemohli skladovať a prevážať, praskla by,“ vysvetľuje odborníčka. Zrelé plody našich paradajok sú bohaté na betakarotén a vitamín C, v menšej miere obsahujú aj vitamín B, chróm a draslík. Treba zdôrazniť, že len prirodzeným spôsobom dozreté paradajky majú úplnú liečivú hodnotu. Možno sú trošku drahšie, ale stoja za to!
Na čo dávať pozor pri nákupe?
Farba: paradajka musí mať sýtu farbu, pevnú a pružnú šupku; stonky a okvetia -ne–s-mú preukazovať príznaky vädnutia.
Vôňa: musí byť intenzívna, balenie musí byt priedušné a schopné dýchať. Pri hermeticky uzavretých baleniach sú totiž používané plyny na umelé dozrievanie plodov počas transportu a skladovania.
Krajina pôvodu: signalizuje, ako dlho je tovar na ceste. Platí jednoduché pravidlo: jeden deň trvá zber a expedícia zo skleníka, ďalší deň balenie a expedícia do obchodnej siete, no a v neposlednom rade treba pripočítať jeden deň na každých 600 kilometrov dopravy plus 1 deň colného odbavenia, pokiaľ paradajky nie sú z Európskej únie. Z Holandska k nám cestuje zelenina 2 až 3 dni, zo Španielska 4 až 5 dní a z Maroka až o 7 až 9 dní dlhšie v porovnaní s domácou produkciou.
Veľkosť plodov: od skorej jesene až do neskorej jari odporúčame konzum kokteilových paradajok, nakoľko iba táto veľkosť plodov je schopná dostať potrebnú svetelnú intenzitu pre ich zretie. Platí totiž priama úmera, čím väčší plod, tým potrebuje viac slnečnej radiácie, ak má dosiahnuť potrebnú sladkosť, kyslosť, farbu a vôňu.