HRDÝ PÁV
Len tie najsilnejšie samce sa môžu spoľahnúť na to, že ich gény sa budú ďalej šíriť prostredníctvom ich potomkov. A tam, kde sa nedá demonštrovať sila svalov, zubov či parohov, treba využiť špeciálne zbrane. K nim patria napríklad pestré pávie perá a najmä povestný chvost. Keď ho páv roztiahne, všetkých 200 pier ladených do odtieňov modrej, zlatistej a fialovej sa zaleskne na slnku ako drahokamy. Nenápadnú sivohnedú pávicu však neočaria iba farby nápadníka, ale najmä bohatosť a veľkosť jeho chvosta. Veľmi dobre vie, že s takou ozdobou dokáže uniknúť pred predátorom len skutočne schopný samec, takže stačí niekoľko znaleckých pohľadov a o otcovi jej detí je rozhodnuté.
MŇA NEOKLAMEŠ!
Pavúky lovčíky stavajú na istotu a pozornosť samičky si získavajú darčekom. Samozrejme, nie sú to žiadne šperky ani nič podobné, pretože praktickú pavúčicu poteší najmä jedlo, čo je pre ňu ako budúcu matku veľmi dôležité. Samec sa svoj darček snaží nielen uloviť (väčšinou ide o muchu), ale aj pekne zabaliť do vlastného pradena pavučiny. Stáva sa, že keď mu feromóny vylučované samicou priveľmi omámia hlavu, v návale túžby a v rýchlosti do pavučiny zabalí hocičo, čo mu príde pod nohy. Samičku však neoklame. Síce darček rozbalí až po spárení, sotva však v balíčku nie je to, čo by chcela, spermií darebáka sa okamžite zbaví a vyhľadá iného nápadníka.
KAMIENOK Z LÁSKY
Veľmi pozornými partnermi sú tučniaky. K rituálom sprevádzajúcim párenie patria vzájomné nežnosti pri čistení a prehrabávaní peria. Samček si však samičku nevšíma iba vtedy, ale často ju poteší aj neskôr a len tak, celkom nezištne jej prinesie darček. Kamienkom, trsom trávy či inou drobnosťou jej dáva najavo spolupatričnosť a tiež to, že urobila dobre, keď si za otca svojich detí zvolila práve jeho. Je známe, že tučniaky na svojich deťoch lipnú a keď o ne nešťastnou náhodou prídu, tak smútia.
MANŽELKA VERZUS MILENKA
Pomerne nenápadný operenec menom strakoš je hotovým majstrom žiarlivosti a mohol by konkurovať aj slávnemu Shakespearovmu Othellovi. Jedným z dôkazov je vedecký experiment, pri ktorom ornitológovia počas doby párenia na niekoľko hodín oddelili samčeky od samičiek. Keď sa potom páry opäť stretli, podozrievavé samčeky fyzicky napádali domnelé nevernice. Paradoxom je, že samčeky na dodržiavanie zákonov monogamného zväzku zabúdajú, keď sa v ich blízkosti zjaví iná atraktívna samica. Okamžite sa zaktivizujú a vyvolenú chcú zlákať darčekom, čiže uloveným hmyzom alebo nejakou inou dobrotou. Pri rozbore ponúkaných pozorností vedci zistili, že hodnota daru pre „milenku“ je väčšia a výživnejšia ako tá, čo dostáva strakošova oficiálna „manželka“.
ZAMUROVANÁ ZAŽIVA
Špecifickým prejavom lásky, ktorý má zároveň ochrannú funkciu, zahŕňa svoju milovanú zobákorožec. Samica pri finálnej príprave hniezda, ktoré si pár buduje v dutine vyhliadnutého stromu, príde takmer o všetky svoje pierka a použije ich ako hrejivú výstelku dna príbytku. Týmto stráca vlastnú tepelnú izoláciu a zároveň aj schopnosť lietať. Aby bola počas sedenia na vajíčkach v bezpečí, samec ju zamuruje v hniezde a v murive nechá iba malý otvor, cez ktorý samicu kŕmi. Počas hniezdenia jej pierka opäť dorastú, takže keď sa deti vyliahnu, pomocou mohutného zobáka sa vyseká na slobodu.
VERNÉ MYŠKY
Istý druh amerických myší poslúžil vedcom ako dôkaz toho, že aj hlodavce dokážu byť verné. Pri experimente natreli samičky reflexnou farbou, ktorú po párení našli iba na jednom samčekovi, čím sa potvrdilo, že všetci potomkovia z týchto vrhov mali iba jedného otca. To, že sa vernosť oplatí, potvrdzujú aj iné obľúbené laboratórne živočíchy – octomilky, čiže známe ovocné mušky. Tie, ktoré žili monogamne, sa dožili oveľa viac ako tie, ktoré podliehali promiskuite.
OSVEDČENÁ ZBIERKA MOTÝĽOV
Aby samček austrálskeho vtáka šiatorníka získal srdce samičky, je ochotný zniesť jej modré z neba. V čase dvorenia usilovne hľadá a zhromažďuje rôzne drobnosti ako ulity, kamienky, kúsky rastlín, farebné pierka, mušle, kvety, plody, ovocie a rôzne maškrty, ale aj plastové vrchnáky, drôtiky, kúsky alobalu. Svoju zbierku poukladá tak, aby samičku zaujala a doviedla k špeciálnej oblúkovitej stavbe, ktorú pre ňu postavil. Cit pre detail badať aj tu, niektoré druhy šiatorníkov napríklad interiér príbytku ladia do modrej. Samčeky sa nielenže predháňajú, kto vytvorí zaujímavejšie dielo, ale nemajú zábrany ani kde-tu čosi ukradnúť sokovi. Spomenúť treba aj ich vnímanie perspektívy – oblúkovité podchody, kadiaľ samička prechádza, sú postavené a vyzdobené tak, aby samček, ktorý čaká na druhom konci, pôsobil väčším a mohutnejším dojmom.
