Predstavte si, že stojíte pred dverami bytu a neviete, kde sú kľúče. Alebo vám pri bankomate vypadne z pamäti PIN.
A kto bola tá pani, ktorá vás práve pozdravila? Ak sa takéto veci stávajú častejšie, začínajú sa starosti: Vari mi už hlava pomaly starne? Či ide o prvé príznaky demencie?
Lieky a stres môžu fungovať ako spúšťače
Zábudlivosť môže mať rozličné príčiny a nemusí sa za ňou skrývať hneď nejaké vážne ochorenie. Jedným z najčastejších dôvodov sú lieky, ktoré môžu negatívne vplývať na duševnú kondíciu. Začali ste nedávno užívať nový liek? To by mohlo byť vysvetlenie. Pohovorte si o tom so svojím lekárom. Aj stres a emocionálna záťaž môžu spôsobiť zábudlivosť tým, že dočasne zablokujú prístup k informáciám
v mozgu. To platí najmä pre informácie uložené v dlhodobej pamäti. Tie ležia v rozličných „priehradkách“ a nie sú stále k dispozícii. Vo vypätých situáciách je tak úplne normálne, že potrebujeme dlhší čas, aby sme si určité veci vybavili.
Ako sa uchovávajú naše spomienky
Mozog filtruje informácie v zložitom procese a rozlišuje dôležité od nedôležitého. Najskôr sa všetko uloží do krátkodobej pamäti. Tá však nemá neobmedzenú kapacitu a musí v priebehu niekoľkých minút rozhodnúť, čo je podstatné a čo môže zasa rýchlo vypustiť. Všetko, čo sa považuje za dôležité, potom prejde do dlhodobej pamäti. Keďže však tá nie je trvale aktívna, trvá nám niekedy dlhšie, pokým si vyvoláme spomienku na určitý zážitok.
Veľký vplyv na schopnosť zapamätania majú emócie. City sú ako spätné háčiky, ktoré zakotvujú zážitky v našich mozgových bunkách. Na situácie spojené s pozitívnymi pocitmi si spomíname radi. Ešte hlbšie máme zakotvené negatívne zážitky. Vedci zistili, že negatívne informácie sa dajú vyvolať obzvlášť rýchlo, čo je ochranný mechanizmus pochádzajúci ešte z praveku. Na zlé skúsenosti si preto spomíname lepšie ako na dobré.
Ktoré varovné príznaky treba poznať
Situácia je vážna, ak čím ďalej, tým častejšie zabúdate mená, termíny alebo dátumy, prípadne ak už určitý čas pociťujete neistotu pri rozhovoroch, pretože neviete nájsť vhodné slová. Popri problémoch s hľadaním slov sú varovným signálom aj poruchy koordinácie. Ten, kto ani napriek dobrému zraku, nevie pri stole chytiť do ruky nôž, ale vždy siahne vedľa, mal by navštíviť neurológa. Ďalším príznakom je strata motivácie, ktorá sa môže prejaviť napríklad zvýšeným nezáujmom
o priateľov, rodinu alebo o dlhodobú záľubu.
Keď ochorie na demenciu člen vašej rodiny
Vyšiel váš otec von v papučiach? Zabudla mamička cestu do obchodu? Niektorí ľudia s demenciou sa môžu pre stratu orientácie ocitnúť aj v nebezpečenstve. V prípade, že u svojich príbuzných spozorujete podobné príznaky, mali by ste ich presvedčiť, aby navštívili lekára. Rodinným príslušníkom, ktorí sa starajú o chorého na demenciu, odporúčame vyhľadať profesionálnu podporu, inak to bude pre vás príliš veľká psychická záťaž. Pomôcť môžu lekári, sociálne a opatrovateľské služby či výmena skúseností s rodinami, kde majú podobne postihnutého človeka.