1.
„Volám sa Peter a pochádzam z malej obce na východnom Slovensku. Nikdy nezabudnem na ten deň, chvíľu, moment, keď som sa dozvedel, že som HIV pozitívny. Cítil som, ako sa mi podlomili nohy, búšenie srdca, hučanie v ušiach, závrat, sucho v ústach…..nemohol som tomu uveriť. Akoby ma prešiel vlak. Všetko sa mi zrútilo. Moje plány, moje sny, ja celý… Ale najťažšia bola myšlienka na moju rodinu. Tá hanba.
Ako im to povedať, čo si budú myslieť, čo, keď sa to dozvedia známi, susedia? Nemal som poňatia, ako to vysvetlím svojim rodičom. Trvalo nekonečne dlho, pritom to boli len dni, kým som sa odhodlal zdôveriť sa svojmu bratovi.
Pavol ma podporil, neobviňoval, nič mi nevyčítal, ale videl som, že ho to bolelo.
Svojim rodičom som to nedokázal povedať, lebo by sa psychicky zrútili. Iba brat niesol bremeno tajomstva o mojej chorobe a stal sa nedobrovoľne jeho strážcom.
Plakal som, nedokázal som prestať revať a hnevať sa na seba. Vyčítal som si všetko, čo som urobil, ako som sa správal. Chcel som umrieť. Myslel som na samovraždu. Plánoval svoj odchod z tohto sveta, nechcel som viac žiť.
Dlho som žil v strachu, aby sa to o mne nikto nedozvedel, vyhýbal sa ľuďom, známym, priateľom, nič ma nebavilo a pokúšal som sa nájsť niečo, čo ma dokázalo odpútať od myšlienky na HIV.
S odstupom času, keď som pokračoval v liečbe a psychoterapii, na ktorú som sa odhodlal, som si uvedomil, že môžem byť zdravý. Nie vyliečený, ale žiť ako zdravý. Byť HIV pozitívnym neznamená dostať trest smrti. Dá sa žiť zdravý a šťastný život v porovnaní s akoukoľvek inou „normálnou“ osobou. Opäť plánujem svoju budúcnosť, liečim sa a to ma vrátilo späť do života.“
2.
„Moje meno je Žaneta. V roku 2010 som nastúpila na strednú školu. V roku 2014 som zmaturovala a začala pracovať. Bolo to rok po tom, čo som bola veľmi chorá. Bola som taká slabá a unavená, schudla som 16 kg. Absolvovala som nespočetne veľa vyšetrení, kým som sa dostala na infekčnú kliniku, kde mi diagnostikovali HIV. Začala som brať antiretrovírusovú liečbu.
A vtedy sa mi zmenil celý život…
Odvrátili sa odo mňa priatelia, kolegyne v nemocnici, kde som pracovala, až som musela odísť. Opustila som svoje rodné mesto, aby som utiekla pred tou hanbou a pohŕdaním. Utekám pred ľuďmi. Opustila som svojho priateľa, pretože som nechcela, aby aj on trpel. Rozviazala som kontakt so svojou milenkou, od ktorej som sa nakazila. Niekedy si želám, aby to bol len zlý sen. Vina, hnev a osamelosť…
Teraz pracujem ako editorka zdravotníckej prílohy jedného časopisu. Stále cítim, že neviem, na koho sa môžem obrátiť.“
3.
„Som Lucia. Mala som vážny a dlhodobý vzťah. Bol som verná, ale môj partner nebol. Jedného dňa mi zavolal a povedal, že sa mám otestovať na HIV…… A odvtedy viem, že som HIV pozitívna.
Je to už 5 rokov, odkedy som bola diagnostikovaná. Vtedy som si myslela, že som skončila, že je to koniec života. Vedela som, že ak to niekomu poviem, budú sa na mňa pozerať inak, že ma budú odsudzovať, že som pozitívna. Tri roky som si chránila svoje tajomstvo, ale cítila som sa taká izolovaná od všetkých a celého sveta, že som začala hľadať, komu by som sa mohla a dokázala zdôveriť.
Existuje toľko mýtov o HIV a predsudky robia život s HIV oveľa ťažším, ako naozaj je. Udržať svoj pozitívny HIV status v tajnosti bolo neudržateľné.
Žiť s HIV je jednoduchšie, ako bojovať s okolím a jeho vnímaním HIV. Stigmatizácia ma nútila myslieť len na strach, starosti a smrť. Bolo to hrozné a znamenalo to, že som stratila všetku nádej, že skutočne môžem ďalej žiť svoj život. Teraz však viem, že ak by sme zmenili pohľad okolia na HIV, čo si myslíme o víruse HIV a našli spôsob, ako sa pozerať naň pozitívnejšie, dokázali by sme ľudí s touto chorobou liečiť oveľa lepšie a svet by mohol byť lepším miestom pre život, …život chorých i zdravých.
Situácia so skrytou diskrimináciou HIV pozitívnych ľudí by sa mohla čoskoro zmeniť, lebo mladšia generácia už homosexualitu a AIDS vníma omnoho otvorenejšie. Ľudia chorí na HIV/AIDS sa potrebujú stretávať a vzájomne sa podporovať.
Tento článok bol podporený spoločnosťou GSK v spolupráci s odborníčkou v infektológii na podporu osvety pacientov s HIV. Podrobnejšie informácie dostupné na požiadanie: GlaxoSmithKline Slovakia, s. r. o. Galvaniho 7/A, 821 04 Bratislava 2 | tel.: 02 / 48 26 11 11 | fax: 02 / 48 26 11 10 | www.gsk.sk
Zinc kód: SK/HIV/0004/17(1)f
Dátum prípravy: Máj 2018
* Akékoľvek otázky týkajúce sa príslušného ochorenia alebo spôsobu jeho liečby je potrebné konzultovať s ošetrujúcim lekárom.
O autorovi
GSK Slovakia (GlaxoSmithKline) je súčasťou globálnej farmaceutickej spoločnosti, ktorá má významné obchodné zastúpenie vo viac ako 150 krajinách, robustnú sieť výrobných závodov v 36 krajinách a tiež špičkové výskumné centrá v Spojenom Kráľovstve, USA, Španielsku, Belgicku a Číne. Ich primárnym záujmom je skúmať, vyvíjať a vyrábať inovatívne liečivá, vakcíny a voľnopredajné zdravotnícke produkty, ktorými zlepšujú kvalitu ľudského života a umožňujú ľuďom cítiť sa lepšie a žiť dlhšie.
