Zápal je obranný mechanizmus nášho organizmu. Je súčasťou vrodenej imunitnej odpovede. Vzniká vtedy, keď niekde v tele nastane porucha rovnováhy. Imunitný systém zaregistruje poškodené bunky (napríklad keď si zlomíte nohu alebo sa porežete), dráždivé látky (keď vašu kožu zasiahne nejaká chemická zlúčenina) alebo patogény (keď do hry vstupujú mikroorganizmy a ich toxíny) a začne s procesom hojenia. Zápal je teda signál, že telo sa snaží niečo zahojiť, uzdraviť. Ak ale zápal trvá dlhý čas a stane sa chronickým, môže vyvolať množstvo závažných ochorení. Zápal je napríklad prítomný pri niektorých druhoch rakoviny, pri autoimunitných chorobách, ako je reumatoidná artritída, cukrovka, alergia či znížená funkcia štítnej žľazy, ale aj pri artróze, ktorá vzniká najmä v dôsledku opotrebovania kĺbov.
PRÍZNAKY SA LÍŠIA
Príznaky zápalu sa líšia v závislosti od toho, či ide o akútny zápal alebo chronický. Akútny zápal máme napríklad vtedy, keď sa porežeme, máme podráždenú pokožku alebo máme angínu, zápal prínosových dutín či zápal slepého čreva.
K hlavným príznakom akútneho zápalu patrí:
- Bolesť – niekedy ju však cítiť iba pri dotyku poraneného miesta.
- Začervenanie – vzniká preto, že v mieste zápalového ložiska je intenzívnejšie prekrvenie. Cievy a vlásočnice obsahujú viac krvi.
- Teplo – obyčajne sála zo zapáleného miesta a cítite ho na dotyk. Je to dané jednak zvýšeným prietokom krvi a tiež niektorými metabolickými procesmi, ktoré v mieste zápalu prebiehajú.
- Opuch – je spôsobený nahromadením krvi a tekutín.
- Porucha funkcie – je spôsobená poškodením tkaniva a tým, že organizmus reflexne utlmí aktivitu postihnutého orgánu, keď v ňom prebieha nejaké ochorenie a hojenie.
Nie vždy musia byť prítomné všetky tieto príznaky. Obyčajne ich zaznamenáme napríklad vtedy, keď nás trápi zápal kože alebo nejaké povrchové zranenie či zápal kĺbu. Keď sa ale zápal vyskytuje vo vnútri tela, tak príznaky môžu byť mierne odlišné, napríklad vôbec nemusíme pociťovať bolesť (veď si len spomeňte, či vás pri zápale pľúc bolia pľúca).
POZOR NA ÚNAVU
Celkom iné príznaky nás môžu upozorniť na chronický zápal, ktorý prebieha v organizme. Tým základným je najmä únava. Nepretržitá a dlhodobá. Vyskytuje sa bez ohľadu na to, ako dlho spíme či oddychujeme.
Ďalej je to mierne zvýšená teplota, ktorá sa objavuje najmä k večeru. Naozaj môže byť len mierna – teplota obyčajne nevystúpi viac ako na 37,3 °C, pričom viete, že ste neprechladli, nič vás nebolí, nemáte žiadne akútne problémy. Potom je tu bolesť kĺbov, tráviace ťažkosti a bolesti brucha, kožné problémy a problémy na slizniciach (napr. afty v ústach).
Chronický zápal pretrváva v organizme aj niekoľko rokov preto, lebo organizmus si napríklad nevie poradiť s príčinou akútneho zápalu. Alebo vznikla autoimunitná choroba, pri ktorej imunita postihuje normálne zdravé tkanivo (napríklad sliznicu čreva), lebo ju považuje za patogén, ktorý spôsobuje ochorenie. A vyvíja zápal. Chronický zápal sprevádza napríklad reumatoidnú artritídu, astmu, zápalové ochorenia čreva, ako je napríklad Crohnova choroba či ulcerózna kolitída, zápaly dutín a podobne.
LIEČBA
Pri liečbe bežného zápalu sa používajú najmä nesteroidné protizápalové lieky, napríklad s obsahom ibuprofenu. Ak vieme, že zápal je reakciou na bakteriálnu infekciu, použijeme tiež antibiotiká. Horšie je to v prípade chronického zápalu, ktorý nevieme vyliečiť, len potláčať. V takom prípade sa používajú najmä kortikosteroidy, teda steroidné hormóny, čo sú vlastne najsilnejšie protizápalové lieky. Žiaľ, ich nevýhodou sú mnohé vedľajšie účinky.
Veľmi dôležitý je však aj náš životný štýl. Pretože chronický zápal v tele môže podporovať naša strava, ale aj stres či nedostatok spánku. Z potravín treba výrazne obmedziť najmä tie, ktoré majú vysoký obsah rafinovaného cukru a nezdravého tuku. Veľký pozor si treba dať na nadváhu a obezitu! Chronický zápal totiž veľmi často vzniká v tukovom tkanive.