Keď premýšľame nad čímkoľvek, snažíme sa svoje myšlienky ovládať, korigovať, ukladať ich jednu vedľa druhej. Myslíme v podstate vždy rovnakým spôsobom, v istých stereotypoch. Aj preto nám často nenapadnú mnohé riešenia, pretože sa sústredíme len na nejaký fakt, sme naň upnutí, naša myseľ sa ho nechce vzdať.
Pri písaní je to inak. Vtedy máme šancu vydolovať zo seba veci, ktoré sa skrývajú v našom podvedomí. Ideme do hĺbky. Naskakujú nám v mozgu témy, o ktorých ani netušíme, že ich tam máme alebo ich vedome potláčame, aby sa nikdy nepredrali na povrch. Vychádzajú von naše strachy, naše negatívne vlastnosti, ktoré si za normálnych okolností nie sme ochotní priznať, ale aj naše silné stránky, odhodlania a túžby. Ak sa chcete o sebe niečo zaujímavé dozvedieť, kúpte si zošit, pero a nájdite si chvíľu pre seba.
NECHAJTE MYŠLIENKY LEN TAK PLYNÚŤ
Počuli ste už o metóde automatického písania? Jej základ spočíva v tom, že dáte na papier všetko, čo vám k nejakej téme napadne, až do vyčerpania poslednej myšlienky. Píšete, píšete a až keď už nič z hlavy voľne neprichádza bez toho, aby ste nad tým museli premýšľať, prestanete. Základ je, že nepremýšľate. Píšete úplne automaticky, bez prestávok, bez škrtania či hľadania slov. Píšete čo najrýchlejšie, ako sa len dá, akoby vám niekto diktoval a snažíte sa zachytiť každé jedno slovo. Píšete, aj keď sa zdanlivo vzdialite od témy, aj keď máte pocit, že to, čo vám „prichádza z mozgu“, nemá ani hlavu, ani pätu. Nezamýšľate sa teraz nad tým, len skrátka píšete. Akonáhle písanie raz prerušíte (alebo vás niekto vyruší), už v ňom nepokračujte, nechajte to na ďalší deň, no musíte začať opäť od začiatku.
KTO SOM?
Na začiatku je vždy nejaká otázka alebo problém. Ten sformulujte jednou vetou. Napríklad: Mám odísť z práce? Alebo: Prečo ma tak veľmi rozčuľuje kolegyňa Zuzka? Prípadne: Kde robím chybu, že sa mi nedarí uspieť?… Vždy môže byť len jedna otázka a musí byť úplne jasná. Tú si napíšte navrch papiera a potom začnite písať všetky odpovede, ktoré vám k nej napadajú. Píšte celými vetami, nestačí vypisovať len slová či slovné spojenia. Snažte sa stále držať otázky. A píšte rukou, nie na počítači!
Ak nemáte žiadny problém, ktorý aktuálne chcete riešiť, no radi by ste si vyskúšali metódu automatického písania, zadajte si otázku Kto som? Možno sa vám to na prvý pohľad zdá príliš ľahké. A možno aj nezmyselné. Prvé odpovede, ktoré budú prichádzať, budú totiž veľmi všeobecné. Zrejme budete písať, že ste žena, dcéra, matka, manželka, účtovníčka alebo učiteľka… No budete prekvapené, čo bude nasledovať, keď sa tieto odpovede minú a na rad prídu tie z vášho podvedomia.
Keď pri písaní natrafíte na niečo, čo je akoby odpoveďou na vašu otázku alebo riešením na váš problém, okamžite vám to v množstve slov a viet udrie do očí. Možno vám pri tom vyhŕknu slzy alebo sa začnete smiať alebo budete mať pocit, akoby sa vám rozsvietilo v hlave a jednotlivé časti skladačky zrazu začnú do seba zapadať.
PÍŠTE, ČO CÍTITE
Keď neviete, o čom písať, skúste písať o svojich pocitoch. Pokojne začnite tým, že napíšete niečo ako: „Sedím pred čistým bielym papierom a naozaj netuším, čo od tohto všetkého očakávam. Akurát ma to znervózňuje a je mi to aj smiešne…“ A rozvíjajte svoje pocity ďalej. Automaticky, rýchlo, bez premýšľania.
Mimochodom, písanie o svojich pocitoch je nesmierne dôležité. Často sa vďaka tomu vyhnete mnohým manželským hádkam a partnerským zraneniam. Nemusíte partnerovi vykrikovať, čo vás na ňom hnevá. Namiesto toho to dajte na papier. Zaručene odhalíte aj to, prečo vás tie veci hnevajú. A možno zistíte, že s vaším partnerom to nemá nič spoločné a on je v tom nevinne. Len vám možno pripomenul správanie vášho otca alebo matky, staré zranenia, ktoré ste v sebe potlačili alebo zistíte, že má vlastnosti, ktoré máte aj vy, ale darí sa vám ich držať pod kontrolou, kým jemu nie – vlastne vás na ňom hnevajú „vaše“ záležitosti.
SKÚSTE TO HNEĎ ZRÁNA
Keď sa rozhodnete vyskúšať metódu automatického písania, najdôležitejšie je nájsť si ten správny čas, keď vás nikto nebude rušiť a keď aj vy budete mať dostatok priestoru na to, aby ste sa ponorili do svojho vnútra. Ideálne je, keď si kvôli tomu privstanete, využijete čas, kým doma ešte všetci spia, kým nezvoní telefón, ani necikajú maily a písanie bude úplne prvé, čo urobíte. Ráno je náš mozog naštartovaný do nového dňa, nie je ešte preťažený množstvom informácií z celého dňa, nerieši nakopené pracovné problémy.
Mimochodom, mnohí ľudia využívajú metódu automatického písania každé ráno. Avšak bez toho, aby si kládli akékoľvek otázky. Len si jednoducho sadnú do 10 minút, odkedy sa prebudili a začnú písať všetko, čo im napadne. Venujú tomu maximálne 15 minút a potom vykročia do nového dňa. Takto máte šancu napríklad rozvinúť svoju kreativitu. Alebo objaviť nejaký nápad na podnikanie. Alebo jednoducho len položiť na papier to, čo vás trápi a viac sa tým už nezaoberať.
Píšte, za čo ste vďačná
Viaceré výskumy už dokázali, že vďačnosť má veľký vplyv na náš pocit šťastia. Keď sme vďační, hoci len za to, že sme sa ráno zobudili zdraví, máme čo jesť, máme kde bývať a môžeme sa tešiť v kruhu svojej rodiny, mení to celé naše nastavenie. Keď si každý deň uvedomíte, za čo môžete byť vďačná, vaše starosti sa vám možno zrazu budú zdať nepodstatné. Vedci z Oregonskej univerzity zistili, že keď si ženy každý deň zapisovali, za čo sú vďačné, už po troch týždňoch to spôsobilo také zmeny v ich mozgu, ktoré boli viditeľné pri vyšetrení MRI. Ženy z druhej skupiny, ktoré do denníka písali o neutrálnych témach, ich pritom nemali. Nastavenie zo skupiny „vďačných žien“ sa zároveň zmenilo tak, že radšej darovali peniaze na charitu, akoby mali peniaze dostať.
Prečo si písať denník?
Jedna z možností ako ľahšie zvládať každodenný stres, je písať si denník. Prečo?
- Pomôže vám ľahšie sa vyrovnať s traumatizujúcimi zážitkami.
- Pomôže vám vypustiť niektoré veci z mysle – keď sú raz dané na papier, nemusíte o nich stále dookola premýšľať.
- Pomôže vám objasniť si svoje ciele a túžby.
- Vďaka denníku si uchováte pekné spomienky, na ktoré nechcete zabudnúť.
- Je to výborná forma terapie – keď vás prepadne smútok, listujte „šťastnými dňami“ a keď ste, naopak, šťastní, spomeňte si na čas, keď to tak nebolo a možno pochopíte, že nemá zmysel trápiť sa pre maličkosti, ktoré už čoskoro budú minulosťou.