Ak vás trápi „depka“, bezdôvodný smútok, ste akoby bez života, nemáte na nič chuť, môžete si zvýšiť hladiny dopamínu a sérotonínu v organizme aj bez toho, aby ste užívali lieky. Keď budete tieto činnosti vykonávať pravidelne, posilníte si mentálne zdravie a máte šancu vyhnúť sa tak vážnym problémom, ako sú stavy depresie, úzkosti či pocit vyhorenia. Prebuďte hormóny šťastia vďaka týmto činnostiam:
ZACVIČTE SI
Nehovorte, že sa vám nechce alebo, že nemáte čas. Každý deň si nájdite 30 minút na cvičenie alebo nejakú „kardio aktivitu“. Ide o cvičenie alebo fyzickú aktivitu, pri ktorej sa vyžaduje práca veľkých svalových skupín (beh, bicyklovanie, tanec, aerobik, plávanie, rýchla chôdza, tenis…) Vedci zistili, že kardio cvičenie zvyšuje hladiny sérotonínu v mozgu, čím nás chráni pred depresiou a zlou náladou.
MEDITUJTE
Meditácia prináša uvoľnenie, očistenie mysle, spomalenie, zvýšenú sústredenosť a prehĺbenie dychu. Je výborná proti stresu. Vedecké výskumy dokázali, že meditácia zvyšuje uvoľňovanie dopamínu.
VYJDITE NA SVETLO
Čoraz viac času trávime zatvorení vo vnútri budov a obklopení mestským prostredím, kým výletov do prírody je čoraz menej. Pritom práve príroda má výrazný vplyv na našu náladu, stres a pocit pohody. Okrem toho prirodzené slnečné svetlo je dôležité pre syntézu sérotonínu a dopamínu. Aj preto máme v čase, keď je málo slnečného svetla, horšiu náladu, ťažšie sa nám hľadá motivácia pre nové úlohy, sme unavenejší a pribúda depresií. Naopak, keď je slnečného svetla viac, máme väčšiu chuť do práce, aj na milovanie, sme aktívnejší, vyhľadávame spoločnosť a u ľudí, ktorí trpia depresiami, sa ochorenie zlepšuje.
SKÚSTE NIEČO NOVÉ
Čím sme starší, tým sme pohodlnejší. Máme radi komfort a vyšliapané cestičky. Na rozdiel od tínedžerov, máme strach skúšať niečo nové. Ibaže vedci zistili, že práve v okamihu, keď sa púšťame do objavovania nových vecí – a je jedno, či sú to výlety do neznáma, štúdium cudzieho jazyka, nový krúžok, kde sa učíme pliesť, maľovať alebo variť, či nejaký kratučký adrenalínový zážitok typu bungee jumping – sa nám prirodzene zvyšuje dopamín. Je to preto, že keď niečo dokážeme, z čoho sme predtým mali strach a prekročíme vlastné hranice, mozog nás odmení dopamínom. Dopamín je tzv. motivujúca chemikália. Pri prekonaní prekážok sa zvýši hladina dopamínu. Keď chceme ten slastný pocit zažiť znovu, zase ideme do rizika, chceme niečo dosiahnuť – chceme, aby mozog zaplavil dopamín. No okrem toho dopamín sa zvyšuje aj v situáciách, keď niečo krásne vytvoríme. Je jedno, či je to báseň, obraz, vlastnoručne uštrikovaný sveter, vtáčia búdka alebo kvetinový aranžmán.
POČÚVAJTE HUDBU
Možno ste si už všimli, že tie správne pesničky vo vás dokážu navodiť pocit šťastia. Je to preto, že počúvanie hudby tiež zvyšuje hladiny dopamínu. Navyše, mnohé pesničky sa nám spájajú s príjemnými spomienkami a keď sa v mozgu vynoria obrázky z čias, keď sme boli spokojní a šťastní, tiež sa automaticky zvyšujú hladiny dopamínu a sérotonínu.
Vedeli ste, že…?
…pocit šťastia je vlastne zaplavenie mozgu určitými chemickými látkami, teda neurotransmitermi (prenášačmi), ktoré umožňujú medzibunkovú komunikáciu?
Poznáte ich?
Sérotonín – vyvoláva v nás pocit šťastia a spokojnosti. Zaplaví nás napríklad vtedy, keď sa nám podarí odovzdať projekt v práci, keď postúpime na kariérnom rebríčku, keď sme šťastní v spoločnosti priateľov.
Dopamín – je najdôležitejší v systéme odmien. Pocítime ho vždy, keď sa nám niečo vydarí. Ale pozor, zohráva významnú úlohu aj pri závislostiach.
Oxytocín – tzv. hormón lásky a bezpečia. Je dôležitý napríklad pri vytváraní vzťahovej väzby po pôrode.
Endorfín – stretávame sa s ním najmä pri fyzických aktivitách, pomáha nám prekonať bolesť, prináša radosť a nadšenie.
A čo strava?
Áno, aj správna potrava vám môže zvýšiť náladu. Keď vás chytá „depka“, skúste si nabudúce namiesto zmrzliny pochutnať na lososovi. Obsahuje totiž omega-3 mastné kyseliny, ktoré zvyšujú hladinu sérotonínu v mozgu. Vedci zistili, že omega-3 mastné kyseliny nás chránia pred depresiou a pomáhajú ju prekonať. Nájdete ich najmä v rybách, najviac v morských (tuniak, losos, sardinky, makrela, sleď), ale aj v sladkovodných (sumec, pstruh, ostriež), v orechoch, ľanových semienkach či repkovom oleji.