Hoci stres považujeme za epidémiu dnešnej doby, už pred storočím sa mu podrobne venoval vedec W. B. Cannon. Upozornil na to, že pri náhlej zmene situácie, ktorá nás zaskočí, sa z nadobličiek vylučuje adrenalín, ktorý zvýši činnosť srdca, pľúc a krvného obehu. Stres dvíha hladinu krvného cukru, zrýchli metabolizmus. Toto všetko sa deje pre naše dobro, pretože takto zaktivizované telo je schopné čeliť nebezpečenstvu. Keď sa všetko včas upokojí, telo sa dokáže rýchlo spamätať a zregenerovať.
Podľa najnovších výskumov sú dokonca takéto situácie prevenciou niektorých druhov rakoviny. Vedci z kalifornskej Stanford University na skupine pokusných myší dokázali, že po krátkodobom pôsobení akútneho stresu sa ich imunita naštartovala a zmobilizovala všetky prirodzené ochranné mechanizmy. Týmto sa stali odolnejšie voči vzniku kožných nádorov a spomalilo sa tiež bujnenie tých, ktorými hlodavce trpeli.
Chronický stres
Hoci stres zvyšuje výkonnosť, tvorivosť, zlepšuje sústredenie, pamäť a pomáha pri učení, nesmie trvať pridlho. Chronický stres výrazne škodí. Jeho prvými príznakmi sú nespavosť, čím sa prehlbuje únava, podráždenosť, zlá nálada, ktorá môže vyústiť až do depresií. Pridružia sa bolesti hlavy, nechutenstvo alebo zvýšená chuť na kalorické jedlá, čo môže viesť k obezite. Tým, že srdce je vystavené záťaži, hrozí infarkt, zvýšený krvný tlak, artérioskleróza. Stres vyvoláva zvýšenú produkciu hormónu zvaného kortizol, a ten rozhojdá hodnoty cukru v krvi, následkom čoho vzniká cukrovka.
Oslabená imunita nedokáže bojovať proti bežným infekciám, čo vyústi do častých zápalov dýchacích ciest a angín. A táto situácia môže naštartovať aj autoimunitné ochorenia (reumu, dnu, autoimunitný zápal štítnej žľazy a iné), herpes, ekzémy. So zníženou imunitou súvisí obávaná roztrúsená skleróza a tiež neschopnosť otehotnieť.
Ženská záležitosť
Stresu a jeho následkom podliehajú viac ženy ako muži, zrejme preto, že sú emotívnejšie, empatickejšie, zodpovednejšie. Vedci zistili, že svoj podiel na tom má aj evolúcia – muži si počas vývoja zachovali mechanizmy, vďaka ktorým dokážu so stresom bojovať účinnejšie a ich telo sa po strese rýchlejšie zregeneruje. Na ženách sa vplyv negatívnych situácií prejaví najmä v podobe častých migrén, závratov, bolestí chrbta a tráviacich problémov.
Dlhodobý stres môže zapríčiniť vznik žalúdočného vredu, vypadávanie vlasov, vrásky, poruchy krvotvorby a lymfatického systému.
Všetko sa začína v hlave
Druhým vážnym zlodejom imunity je depresia. Vedci predpovedajú, že už o 15 rokov budú depresie patriť medzi druhé najrozšírenejšie ochorenie, ktoré sa môže skončiť smrteľne. Depresiu môžu naštartovať vonkajšie okolnosti ako úmrtie či nezhody v rodine, strata zamestnania alebo majetku, neúspech, dlhodobé pôsobenie traumatizujúceho zážitku. Dôvod môže byť tiež biologický, čo znamená, že telo neprodukuje dostatok určitých látok (napríklad sérotonínu), čím dochádza k narušeniu chemickej rovnováhy v mozgu. Svoj význam má aj dedičnosť. Depresie a napätie vyčerpávajú telo, znižujú jeho odolnosť, čo je začiatok začarovaného kruhu ochorení. A tak ako stres, aj depresie podporujú vznik autoimunitných ochorení.
Depresívna imunita
Pri výskume, v rámci ktorého vedci sledovali niekoľko stoviek pacientov, síce nezistili priamu súvislosť medzi depresiami a niektorými druhmi rakoviny, zato potvrdili, že dlhodobé trápenie a smútok môžu naštartovať niektoré zo srdcovo-cievnych ochorení. Depresia dokonca môže byť v tomto prípade vážnejším rizikovým faktorom ako fajčenie či vysoký krvný tlak! Lekári varujú, že ľudia, ktorí stav svojej psychiky podceňujú a odmietajú liečenie, vystavujú svoje srdce infarktu. Depresie majú negatívny vplyv aj na trávenie – okrem žalúdočných kŕčov spôsobujú hnačku, prípadne zápchu. Keď takýto stav trvá pridlho, telo trpí nedostatkom živín. Rozhádzaná psychika môže naštartovať aj vážnejšie ochorenia, akým je napr. ulcerózna kolitída (ide o zápalový proces v hrubom čreve a tráviacom trakte).
Ovocní ochrancovia zdravia
Brusnice
Obsahujú látky, ktoré účinne potláčajú množenie a uchytenie baktérií v močových cestách, bránia tvorbe močových kamienkov. Okrem toho majú antioxidačné účinky, takže chránia pred mnohými druhmi rakoviny. Sú prevenciou Alzheimerovej choroby, artériosklerózy, zlepšujú stav pacientov s reumou a sú vhodné aj pre diabetikov. Sú zdrojom vitamínu C, B1, B2, vápnika, železa a iných dôležitých živín.
Čučoriedky
Sú predovšetkým hodnotným zdrojom vitamínu C. Pomôžu pri tráviacich ťažkostiach a hnačkách, kedysi nimi dokonca zmierňovali následky ľahkých otráv pokazeným jedlom. Vedci potvrdili, že takto účinkujú antokyaníny, látky potláčajúce množenie baktérií v tráviacom a močovom trakte. Čučoriedky zlepšujú ostrosť zraku a schopnosť vidieť v tme, sú prírodným prostriedkom bojujúcim proti sivému a zelenému zákalu.
Maliny
Znižujú uvoľňovanie histamínu, ktorý je zodpovedný za vznik alergických reakcií. Plody majú močopudný účinok, čím chránia močové cesty pred vznikom a rozšírením zápalu. Pomáhajú pri hnačke, znižujú vysoké hodnoty krvného tlaku, potláčajú krvácanie pri zápaloch ďasien. Podporujú chuť na jedlo. Obsahujú veľké množstvo vitamínu C, takže celkovo chránia imunitu.
Jahody
Pomáhajú nám pri spaľovaní tukov, čo ocení každý, kto drží diétu. Sú bohaté na horčík, takže bojujú proti nespavosti a uvoľňujú svaly. Vápnik a mangán v nich podporujú kosti, železo chráni pred málokrvnosťou, zinok spevňuje nechty a ocenia ho tiež vlasy a pokožka. Jahody znižujú hodnoty cholesterolu v krvi, sú prírodnou prevenciou rakoviny, infarktu a mŕtvice. Stimulujú štítnu žľazu a majú antioxidačné účinky. Zmierňujú tvorbu zubného kameňa.
Ríbezle
Čo sa obsahu vitamínu C týka, čierne ríbezle sú na tom trojnásobne lepšie ako červené, tie však skóre vyvažujú príjemnejšou chuťou, množstvom vápnika, železa a draslíka. Oba druhy vďaka betakaroténu chránia sliznice a majú antioxidačný účinok. Množstvo vlákniny čistí črevá. Čierne ríbezle aktívne bojujú proti baktériám spôsobujúcim tráviace ťažkosti (napríklad Escherichia coli). Oba druhy telu poskytnú dostatok niacínu, ktorý je dôležitý pre nervovú sústavu.