Traduje sa, že keď si nájdeme kliešťa na koži, máme ho potrieť olejom a krúživým pohybom vybrať. Čo Vy na to?
V žiadnom prípade nepotierať kliešťa olejom, resp. nenatierať krémom. Olejové prípravky alebo masti kliešťa dusia, čo môže spôsobiť vyvrátenie črevného obsahu aj s boréliami do krvného systému človeka. Tiež krúživý pohyb sa ukazuje ako nie vhodný.
Ako ho máme správne odstrániť?
Ak sa dá, optimálne je použiť u ľudí (domácich miláčikov) na odstránenie kliešťa pinzetu alebo špeciálnu kartičku, nevyberať kliešťa holými rukami. Nymfa (nižšie vývojové štádium kliešťa) má krátky chobôtik (hypostóm), ktorý je v koži upevnený plytko, takže nežiaduceho cudzopasníka je možné odstrániť pomerne ľahko. Dospelá samička má chobôtik dlhý a hlbšie zaborený do kože, preto je potrebné pomocou pinzety, resp. kartičky kliešťa pevne uchopiť za hlavičku čo najbližšie pri koži, začať kývať zo strany na stranu (prípadne jemne pootáčať, avšak nie krúžiť) a zároveň ťahať smerom von. Ak sa nepodarí vybrať celého kliešťa (napr. sa ulomí chobôtik), môžeme zvyšok skúsiť opatrne vybrať pomocou ihly (ako triesku). Po vybratí kliešťa sa odporúča postihnuté miesto vydezinfikovať.
Je pravdou, že ak to stihneme do 24 hodín od jeho prisatia, nestihol nás infikovať?
Pre zabránenie prenosu infekcie boréliami je dôležitý čo najkratší čas cicania krvi kliešťom (max. 24 hodín). Niektoré iné mikroorganizmy, ako napríklad vírus kliešťovej encefalitídy sa, žiaľ, dokáže preniesť z vektora na hostiteľa v podstate počas niekoľkých minút po pricicaní.
Čo hovoríte na voľnopredajné testy v lekárni, ktorými vraj dokážeme zistiť, či nás nakazil? Sú spoľahlivé?
S takýmito testami nemáme skúsenosti. Diagnostika takmer väčšiny pôvodcov ochorení, ktoré prenášajú kliešte, je náročná i pri použití kvalitných diagnostických testov v štandardizovanom laboratóriu pri interpretácii skúseným pracovníkom. Pričom sa dodržiava odporúčaný algoritmus diagnostiky schválený odbornými spoločnosťami.
Za aký dlhý čas od prijatia vzorky krvi do laboratória na testovanie ste schopní identifikovať, či je pacient chorý?
Výsledky laboratórnych vyšetrení sú dostupné do 3 – 5 dní pre borélie a cca 7 – 10 dní pre vírus kliešťovej encefalitídy (v závislosti od množstva požadovaných testov). Diagnostika je však komplexná a veľmi dôležité je zohľadnenie aj klinických prejavov, epidemiologickej anamnézy a prípadne i výsledkov ďalších laboratórnych parametrov. Čiže na základe samotných laboratórnych testov sa často nedá jednoznačne určiť, či je pacient chorý, alebo len ochorenie prekonal v minulosti.
Aké najčastejšie ochorenia spôsobuje kliešť?
Okrem borélií sú kliešte schopné preniesť aj iné mikroorganizmy a spôsobiť ochorenia, ako sú napríklad kliešťová encefalitída (pôvodcom je vírus kliešťovej encefalitídy), granulocytárna ehrlichióza (Anaplasma phagocytophilum), riketsióza (Rickettsia spp.), tularémia (Francisella tularensis), Q horúčka (Coxiella burnetii), babezióza (Babesia spp.), bartonelóza (Bartonella spp.).
Dá sa povedať, akí ľudia kliešťom „viac chutia“? Niektorí ich totiž nenájdu na sebe za celý život, čím to je?
Skôr by som povedala, že je to u niektorých životným štýlom a u iných informovanosťou a dodržiavaním prevencie.
RNDr. Daniela Hučková
Aká je prevencia proti tomu, aby na nás nešli kliešte? Pomáhajú repelenty? Čo by ste poradili?
Treba si uvedomiť, že kliešte sa vyskytujú najmä v trávnatých (obyčajne do výšky cca 1 m) a krovinatých porastoch (na okrajoch lesov, lesných čistinách, vo vlhkých údoliach, ale zároveň i v záhradách, sadoch a parkoch). Aktívne sú najmä pri teplote prostredia od 10°C do 27°C (čiže k infekcii môže dôjsť výnimočne i v miernej zime) a čoraz častejšie sú nachádzané aj vo vyšších nadmorských výškach (pravdepodobne v dôsledku globálneho otepľovania) v porovnaní s pozorovaniami v minulých desaťročiach. Kliešťa si preto môžete doniesť domov tak z kempovania, poľovačky, lesnej túry, ako i z prechádzky so psom alebo po práci vo vlastnej záhrade. Samozrejme, vyšší výskyt infikovaných kliešťov je v miestach s prírodnou ohniskovosťou, obyčajne tam, kde je zároveň vyšší výskyt tzv. rezervoárových živočíchov.
Jednou z ciest prevencie je teda úprava prostredia – parková úprava, odstraňovanie krovia a burinového zárastu, kosenie trávy a jej odvoz.
Čo sa týka vlastnej ochrany, pred pobytom v prírode je vhodné repelentmi ošetriť nielen pokožku, ale i príslušný odev – najlepšie svetlej farby (klobúk, tričko s dlhými rukávmi, dlhé nohavice zasunuté do čižiem alebo ponožiek). Pred nanesením ochranného prípravku je potrebné dodržiavať inštrukcie z príbalového letáku (niektoré prípravky napr. nemusia byť vhodné pre malé deti). Potrebné je myslieť aj na ochranu pred zaklieštením u zvierat.
Na trhu (drogérie, lekárne) sú dostupné okrem repelentov aj prípravky, ktoré umožnia bezpečnejšie vyberanie kliešťa.
Po návrate domov je vhodné skontrolovať odev (vyprášiť, vyprať v horúcej vode, použiť sušičku), resp. skontrolovať domáce zvieratá. Kliešť si môže hľadať miesto na uchytenie aj 24 hodín. Odporúča sa preto čo najskôr sa osprchovať a zároveň prezrieť v zrkadle celé telo (najmä pod pazuchami, v podkolenných jamkách, v okolí pása vrátane pupka, v okolí uší, vlasatej časti hlavy a v intímnych oblastiach).
V prípade objavenia sa kožných príznakov alebo iných zdravotných problémov v súvislosti s predchádzajúcim pobytom v prírode, resp. odstránením kliešťa, je nevyhnutné navštíviť lekára.
O autorovi
RNDr. Daniela Hučková, narodená v roku 1958 v Jakubove, vyštudovala Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Pracuje na pozícii vedúcej úseku virológie, sérológie a molekulárnej biológie Medirex, a.s. V rokoch 1997 až 2016 viedla v HPL spol. s r.o. oddelenie virológie, sérológie a molekulárnej biológie. Predtým vykonávala funkciu vedúcej oddelenia sérológie na Hygienickej stanici hl. mesta SR Bratislavy. Externe vyučovala mikrobiológiu na Strednej zdravotníckej škole v Bratislave a v súčasnosti spolupracuje na výučbe v rámci postgraduálnych kurzov Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Je školiteľom viacerých prác z oblasti virológie a sérológie v rámci ďalšieho vzdelávania zamestnancov v príprave na atestačnú skúšku a postgraduálne štúdium. Významnú časť jej aktivít tvorí prednášková a publikačná činnosť z oblasti lekárskej virológie a sérológie. V rámci komplexnej sérologicko-virologickej diagnostiky sa venuje najmä problematike neuroinfekcií, boreliózy, vírusových hepatitíd a diagnostike u imunodeficientných pacientov.
