Tak, ako mnohé obľúbené pokrmy, aj história syru camembert je opradená tajomstvom a o jeho vzniku existujú rôzne historky: Traduje sa, že camembert vznikol vo Francúzsku v obci Camembert, keď jedna sedliačka zabudla v pivnici syr. Po čase ho našla obrastený bielou plesňou. Spočiatku ho chcela vyhodiť, no nakoniec syr ochutnala a prekvapila ju jeho skvelá, zaujímavá chuť.
Hermelín alebo camembert?
Hermelín je mäkký syr s bielou plesňou na povrchu podobný camembertu, ktorý sa vo Francúzsku vyrába už od roku 1791. Hermelín, rovnako ako ostatné syry s bielou plesňou na povrchu, sa vyznačuje kôrou s jemnou ušľachtilou plesňou. Hermelín sa zrodil v Českej republike. Keďže názov camembert je chránený patentom, muselo sa pre český syr nájsť iné meno. Podľa podoby porastu bielej plesne s kožušinou hermelínového plášťa z kožušiny hranostaja dostal tento syr názov Hermelín.
Ako sa do syra dostane pleseň?
Čerstvé zrejúce syry delíme na syry s bielou plesňou na povrchu (typ camembert), syry s plesňou vo vnútri (typ Roquefort) a syry zrejúce pod mazom (typ Romadur).
Syry s bielou plesňou na povrchu boli pred zrením ošetrené kultúrou Penicillium camemberti alebo Penicillium candidum. Pri syroch s vnútornou modrou plesňou typu Roquefort sa už do syroviny pridáva kultúra Penicillium roqueforti. Počas zrenia sa syr prepichuje, aby sa vytvorili kanáliky umožňujúce prístup kyslíka.
Ako podávať syr s plesňou?
Veľký význam má štádium životnosti syra. Postupným dozrievaním sa syr stáva krémovejším a jeho chuť je intenzívnejšia. Gurmáni uprednostňujú konzumáciu syra niekoľko dní pred uplynutím doby trvanlivosti.
Pred samotnou konzumáciou je potrebné syr vybrať približne na 30 minút z chladničky, aby sa naplno rozvinula jeho chuť a aróma.
K syru s bielou plesňou na povrchu sa odporúča podávať najmä červené víno, hermelín sa dobre dopĺňa aj s pivom.
Keď je diera značkou kvality
Hlavným poznávacím znakom ementálskeho syra, známeho aj ako švajčiarsky, sú typické diery veľké ako čerešňa alebo orech, ktoré vznikajú počas dozrievania syra vo fermentačných pivniciach. Sú zároveň ukazovateľom, že ide o pravý a nefalšovaný ementál. Tradične by sa mal vyrábať ručne a obsahovať až 45 % tuku. Ementál má mať okrem príjemnej vône aj typicky sýtožltú farbu a šťavnatú vyzretú chuť. Tým, že je polotvrdý, má všestranné využitie v kuchyni.