Zuzka, ľudia Vás poznajú ako herečku, speváčku, hudobníčku, aj ako ambasádorku projektu Ženské veci. Čo ešte?
„Ešte ako mamu a manželku, samozrejme. Ale pracovne sa venujem workshopom Cirkus Romána, písaniu kníh pre deti a všetkému, čo ma baví. No v prvom rade som herečka.“
Venujete sa aj písaniu kníh?
„Áno, napísala som poéziu s názvom Ďakujem mojim múzom, ktorá je venovaná mužom, preto “múzom” a nie “múzam” – je zrkadlom mojich pocitov z istého životného obdobia a vďaka ktorej dokážem zvládať niektoré situácie. Veľmi sa mi totiž páči, ak si človek prečíta báseň alebo akýkoľvek text a cez tú svoju situáciu si v nej nájde niečo vlastné. Mimochodom, teraz píšem knihu pre detičky s názvom Cirkus Romána, v ktorej som zámerne vymenila úlohy ľudí a zvierat v cirkuse. Chcem, aby deti vedeli, že zvieratá nemajú byť tie, ktoré ukazujú cirkus, ale aj ľudia môžu robiť cirkus pod vedením zvierat. Je to uletená rozprávka plná zábavy a otázok.“
Ako herečka ste známa aj vďaka Paneláku. Kde všade Vás môžu ešte fanúšikovia vidieť?
„Po Paneláku som sa úplne stiahla z televízií, pretože som potrebovala oddych a aj ľudia potrebujú oddych odo mňa. Teraz sa venujem sebe a svojim vlastným projektom, píšem knižku Cirkus Romána, CD Cirkus Romána, v rámci ktorého pripravujem texty a hudbu. Myslím si, že ak má človek nápady a vie tvoriť, jednoznačne by si mal ísť za tým, aby bol v konečnom dôsledku šťastný. A u mňa teda konečne nastal moment, keď si plním svoje sny.“
Napriek tomu Vás môžeme zastihnúť v divadle. Na čom pracujete?
„To je pravda, vraciam sa späť do divadla. Momentálne hrám pre deti v predstavení Koza Rohatá, kde stvárňujem Kravu (smiech) a Líšku. Hrávam, samozrejme, aj pre dospelých, no hrať pre deti má baví oveľa viac. Podľa mňa majú predstavenia pre detí hlbší zmysel, pretože rozvíjajú inteligenciu dieťaťa, aj z toho emočného hľadiska. No a v mojom Divadle Haaf sú všetky predstavenia venované deťom – vystupujeme v kostýmoch v sprievode hudby, deti sa počas predstavenia dobre zabávajú. A môžu ma vidieť a počuť spievať v mojej úžasnej námorníckej kapele The Susie Haas Band, ktorú som si založila pred 10 rokmi a vytváram zábavu a kabaret v štýle 30 rokov. J Retro.“
V čom si myslíte, že je detský divák či poslucháč iný ako dospelý?
„Deti sú nepopísané otvorené a spontánne bytosti. Povedia všetko, čo si myslia. Na druhej strane však existujú deti, ktoré sú už uzavreté. Preto som sa rozhodla usporadúvať workshopy Cirkus Romána, svoje vlastné predstavenia s mojím Divadlom Haaf, kde nabádam deti, aby sa prejavili. V prípade tých starších je to niekedy veľmi ťažké, ale už viem, ako na ne.“
A čo zaberá a čo nezaberá na deti, si skúšate aj doma na dcére?
„Už nie. Ale keď bola Romi menšia, tak som presne vedela, čo funguje. Ak sa na mňa nevydržala dlho pozerať, vedela som, že tam to musím zmeniť. Vlastne bola pre mňa ako lakmusový papier – sedela a odchádzala. Teraz to už vníma ako súčasť mňa a mojej práce.“
Chytilo to teda aj Vašu dcéru? Bude po Vás?
„Ona je svojská. Občas to vyzerá, že áno a inokedy vôbec. Veľmi ju ale baví pomáhať ľuďom, takže uvidíme. Rozprávame sa o rôznych profesiách.“
A čo by chcela robiť?
„Nuž, chcela byť už aj záchranárka, neskôr režisérka či manažérka. Máme teraz rôznorodé spektrum nápadov na zamestnanie.“ J
Čím ste chceli byť Vy, keď ste boli dieťa?
„Chcela som byť traktoristka (smiech). Ale vážne, najmä kvôli kolesám a vášni k šoférovaniu. Neskôr ale kozmetička, pretože ma fascinovalo robiť s tvárou a vidieť tú zmenu na vzhľade.“
Kedy nastal zlom, že ste si vybrali herectvo?
„Keďže moja sestra začala s herectvom už ako 4,5-ročná, herectvo som vnímala prirodzene ako niečo, čo máme doma, a tiež ako hru. No rozhodovala som sa aj medzi kozmetičkou, ale napokon vyhralo herectvo z úplne prostého dôvodu – talentové skúšky sa konali o čosi skôr. Nikto ma však do herectva netlačil, bolo to úplne prirodzené. Som veľmi tvrdohlavá a robím si po svojom.“
Schválne, v akom znamení ste sa narodili?
„Som na rozhraní rýb a barana. Som rybobaran – tak si každý urobí úsudok, čo som viac. J Som tvrďas.“
Vymenovali ste širokú škálu aktivít, ktorým sa venujete. Kedy vlastne relaxujete?
„Keď som bola na EEG, zistili, že vôbec nerelaxujem, čo som netušila. Ale mojím relaxom je aktivita v akejkoľvek podobe. Aj keď mi nebolo dobre, mala som smútky, tak som nedokázala byť doma, ale potrebovala som komunikovať, byť aktívna a tvorivá. Vtedy som si paradoxne oddýchla. Vďaka tomu EKG som zistila, že ani relaxačná hudba na mňa nepôsobí relaxačne, priam ma až znervózňuje. Preto počúvam moju obľúbenú elektronickú hudbu, pri ktorej vypínam, a to najmä v aute a všade, kde si ju pustím.“
A čo by ste na záver odkázali ženám, ktoré sú zaneprázdnené podobne ako Vy?
„Poriadne si život užite, je len jeden, a zdravie je prvoradé. Všetko ostatné je malicherné v živote. Ste krásne, starostlivé, citlivé, všímavé a chcela som, aby ste to vedeli, ženy úžasné.“ J
