Búšenie srdca, celková slabosť, únava, pocity tŕpnutia či kŕče. Môže byť vinníkom nedostatok draslíka?
Môže, ale je potrebné potvrdiť to laboratórnym vyšetrením a, samozrejme, vylúčiť iné možné príčiny uvedených príznakov. Okrem spomenutých to môže byť aj svalová slabosť, neschopnosť vykonávať fyzickú aktivitu, ktorá predtým nerobila problém, zápcha, nepravidelná činnosť srdca. Krátkodobý a mierny nedostatok draslíka sa nemusí ohlasovať žiadnymi príznakmi. Ak je však tento nedostatok výrazný a hladina draslíka v krvi klesne pod určitú kritickú hodnotu, objavia sa rôzne kombinácie spomenutých príznakov, ktoré môžu vyústiť až do vážnych problémov s dýchaním, činnosťou srdca a so zástavou črevných pohybov, čiže peristaltikou.
Je deficit tohto minerálneho prvku častým problémom v našej populácii?
Pri deficite draslíka v organizme spravidla, ale keď nie vždy, klesá aj jeho hladina v sére, ktorá by mala byť v rozmedzí 3,5 – 5,0 mmol/l. Zníženie hladiny draslíka – hypokaliémia sa vyskytuje u ambulantných pacientov v 10 – 14 %, ženy majú trochu väčší sklon k hypokaliémii ako muži. U hospitalizovaných pacientov sa hypokaliémia vyskytuje asi v 20 %, avšak závažná hypokaliémia (pod 2,5 mmol/l) sa vyskytuje len u 5 % pacientov. Pacienti liečení určitými diuretikami pre hypertenziu, zlyhávanie srdca alebo ochorenia obličiek či pečene sú ohrození vznikom hypokaliémie v oveľa väčšej miere. Lekári však vedia, že 98 % draslíka v tele sa nachádza v bunkách a jeho hladina v sére je prísne strážená obličkami a nadobličkovými hormónmi. Normálna hladina draslíka v krvi nevylučuje nedostatok draslíka v bunkách.
Aké sú hlavné príčiny jeho nedostatku?
Existuje viacero príčin, ktoré znižujú obsah draslíka v organizme a jeho hladinu v krvi. Môžu to byť straty draslíka v tekutinách z tráviaceho traktu pri opakovanom zvracaní, hnačkách či nadmernom používaní preháňadiel. Draslík sa môže strácať aj močom najmä u ľudí užívajúcich diuretiká, ktoré podporujú nielen vylučovanie vody, ale aj v nej rozpustených solí. Inou príčinou zvýšených močových strát draslíka je nadmerná tvorba nadobličkových hormónov alebo určité ochorenia samotných obličiek, kde sa časť prefiltrovaného draslíka spätne vstrebáva a podľa potrieb organizmu sa vracia späť do moču.
Menej častou príčinou je nedostatok draslíka v prijímanej potrave, ktorý vidíme pri niektorých diétach a u starých ľudí s nízkym príjmom zeleniny, ovocia a bielkovín (tzv. diéta čaj a suchár). Rovnako alkoholizmus, niektoré dlhodobo užívané lieky vrátane určitých antibiotík, intenzívne potenie nahrádzané len čistou vodou môžu tiež spôsobiť hypokaliémiu. V niektorých prípadoch je nedostatok draslíka spojený so súčasným nedostatkom horčíka, ktorý podporuje strácanie draslíka močom. V tomto prípade je dôležité najprv doplniť horčík a až potom je úspešná aj úprava hladín draslíka.
Koľko by sme denne mali prijať draslíka a v akých potravinách sa ho nachádza najviac?
Svetová zdravotnícka organizácia WHO odporúča prijať aspoň 3,5 g draslíka a len menej ako 2 g sodíka denne. Výskumy potvrdili, že konzumujeme viac sodíka a oveľa menej draslíka a tento problém sa týka väčšiny krajín sveta. Odporúčané zdroje draslíka sú zelenina a ovocie, pravdou však je, že v európskych krajinách prijímame draslík najmä v mäse, mäsových výrobkoch a produktoch z obilnín. Spomedzi zeleniny sú bohatým zdrojom draslíka zemiaky, najmä pečené, paradajky a paradajkové produkty, strukoviny, zelená listová zelenina, ako špenát, špargľa, kel, kapusta, zelené vňate, tekvice. Okrem známych banánov majú vysoký obsah draslíka marhule, bobuľové ovocie, avokádo, sušené ovocie, huby, klíčky a orechy rôzneho druhu. Z ďalších potravín treba spomenúť morské ryby, napríklad losos, halibut, ďalej jogurt a mliečne výrobky, výrobky z cereálií.
Prečo je draslík v našom tele taký dôležitý?
Draslík je najdôležitejší minerál obsiahnutý v našich bunkách. Je nevyhnutný pre vzájomnú komunikáciu buniek a správnu funkciu tkanív a orgánov, najmä nervov, kostrových svalov, srdca, hladkých svalov v našich cievach a čreve. Spolu so sodíkom sa podieľa na hospodárení s vodou a udržiavaní správneho zloženia našich telesných tekutín. Dostatočný príjem draslíka preukázateľne znižuje výskyt hypertenzie a ďalších srdcovo-cievnych chorôb, zlepšuje pevnosť kostí, predchádza strate svalovej hmoty najmä u starých ľudí a zasahuje pozitívne aj do hospodárenia s cukrami a do funkcie obličiek.
Môže jeho nízku hladinu vyvolať aj stres?
Stres, najmä ak je intenzívny a akútny, ako je úraz, operácia, závažné akútne ochorenie, napríklad infarkt myokardu, je spojený s vyplavením tzv. stresových hormónov z drene nadobličiek, ktoré spôsobujú presun draslíka do buniek. Chronický stres, ako ho poznáme z pracovného alebo bežného osobného života, hladinu draslíka v krvi zásadne neovplyvňuje.
Ak sa nazdávam, že moje problémy môže spôsobovať deficit draslíka, môžem svojho obvodného lekára požiadať o odber krvi?
Praktický lekár pre dospelých aj pre deti a dorast môže pri ťažkostiach pacienta, ktoré by mohli byť spôsobené nedostatkom draslíka, požiadať o vyšetrenie jeho hladiny v krvi. Dôležitý je správny odber bez poškodenia červených krviniek, čiže hemolýzy, ktorá vedie k vyplaveniu draslíka z buniek a falošne zvýši jeho koncentráciu v sére. Dôležitý je aj včasný transport krvi do laboratória a správne skladovanie odobratej krvi pred transportom najlepšie pri izbovej teplote, nie v chladničke. Týmito opatreniami predchádzame falošne vysokým výsledkom pri meraní draslíka v sére.
Pri podozrení na hypokaliémiu lekár spravidla kontroluje aj krvný tlak, ktorý draslík ovplyvňuje a hľadá typické prejavy nízkej hladiny draslíka na EKG.
V laboratóriách Medirex robíte aj diagnostiku porúch draslíkovej rovnováhy v organizme. Ako dlho trvá vyšetrenie vzorky?
Samotné vyšetrenie hladiny draslíka v krvi je dostupné v našich laboratóriách nepretržite 24 hodín, najmä však pre nemocničných pacientov. Od prijatia vzorky v laboratóriu je výsledok dostupný do 1 hodiny. Ak však lekár požaduje aj doplňujúce vyšetrenia v sére a v moči, vrátane vyšetrení hormónov, ktoré sú potrebné pre presné určenie príčiny hypokaliémie, môže to trvať dlhšie.
MUDr. Eva Ďurovcová, PhD.
Aká je vhodná prevencia pred problémami zapríčinenými nedostatkom draslíka?
U zdravého jedinca s normálne fungujúcimi obličkami je základom pestrá strava s dostatočným prívodom draslíka, pripravovaná šetrným spôsobom, ktorý neznižuje výrazne obsah draslíka. Vhodnejšie je upravovať zeleninu dusením ako varením vo vode, ktorá sa aj s „vylúhovaným“ draslíkom vyleje. Nie je žiadúci nadmerný príjem alkoholu, užívanie preháňadiel či nerozumné užívanie voľne predajných potravinových doplnkov. Ak ide o jedincov s vysokým tlakom alebo chronickým ochorením srdca, obličiek či iných orgánov, ktorí dlhodobo užívajú lieky s možným účinkom na hladinu draslíka v organizme, tí by mali byť pravidelne sledovaní praktickým alebo príslušným odborným lekárom.
O autorovi
Absolvovala Lekársku fakultu UPJŠ v Košiciach, odbor všeobecné lekárstvo, získala špecializáciu z klinickej biochémie aj vnútorného lekárstva. Od 1. januára 2015 je zástupcom medicínskeho riaditeľa Medirex, a. s. pre východné Slovensko, a zároveň manažérom klinickej biochémie Medirex, a. s. pre východné Slovensko. V rámci výučbovej základne zabezpečuje vyučovanie klinickej biochémie pre študentov 5.ročníka LF UPJŠ.
