Spoločnosť Medirex a.s., ako titánový partner, už po niekoľkýkrát podporuje festival vedy „Európska noc výskumníkov“. V oblasti výskumu sa venuje komplexnej laboratórnej diagnostike v odboroch klinická biochémia, hematológia, klinická imunológia, toxikológia, lekárska genetika, bakteriológia, mykológia, parazitológia, sérológia, virológia, molekulárna biológia a mikrobiológia životného prostredia.
Aj tento ročník si pre Vás Medirex pripravil interaktívne ukážky spojené s témou svojho výskumu. Svoju činnosť predstaví v Bratislave, aj Košiciach – v stánkoch pod názvom „Laboratórium Dr. Skúmavku“, venovaným vedeckým témam ako je hematológia, biochémia, imunológia a cytológia. Privíta Vás Dr. Skúmavka a prevedie Vás super kvízom, pomôže vylúštiť osemsmerovku, poskladať puzzle či nájsť dvojicu bunky v pexese. Pre každého súťažiaceho sa nájde určite odmena. Nebudú chýbať pútavé vzorky, ktoré každoročne o pozornosť nemajú núdzu. Dokonca Vám vedci z Medirex Group Academy prezradia aj pozoruhodné detaily o svojej práci vo výskume.
Chceli sme sa však dozvedieť niečo viac aj o samotných výskumníkoch pracujúcich pre Medirex. Jedným z významných vedecko-výskumných pracovníkov je RNDr. Tomáš Szemes, PhD., molekulárny biológ, ktorý sa v oblasti výskumu dlhodobo venuje neinvazívnej prenatálnej diagnostike. Je jedným z tvorcov TRISOMY testu, ktorý sa stal súčasťou klinickej starostlivosti tehotných žien nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. TRISOMY test je DNA test, ktorý dokáže spoľahlivo identifikovať Downov syndróm a ďalšie dve trizómie plodu len z krvi matky, a to už od 11. týždňa. Kto a čo ho motivovalo k výberu vedeckej kariéry v odvetví molekulárnej biológie?
RNDr. Tomáš Szemes, PhD.
Zažili/Urobili ste ako dieťa nejaký vedecký pokus, na ktorý spomínate doteraz?
Môj otec je vedec, chemik a, samozrejme, aj mňa týmto smerom formoval. Pamätám si, že som mal doma svoju malú destilačnú aparatúru a občas som aj ,,destiloval“, ale bola to spravidla len voda (kvôli bezpečnosti). Tým pádom to bola trochu nuda.
Ako sa vo Vašej každodennej práci prejavuje zvedavosť?
Zvedavosť je esenciou práce vedca, ale, samozrejme, prejavuje sa v každodennom živote. Zvedavosť, alebo hľadanie odpovedí – najmä pokiaľ v experimentoch niečo nejde presne podľa predstáv – sa najčastejšie robí pátraním v odbornej literatúre, ideálne v aktuálnych odborných publikáciách. Dnes je dostupnosť informácií vďaka internetu obrovská, problémom je však ich rôzna kvalita a hodnovernosť. Nie vždy sa však dopátrame odpovede a vtedy prichádzajú na rad vedecké experimenty.
Položili ste si/Dostali ste otázku, ktorá Vám pomohla vo Vašej práci? Ak áno, akú? Kto ju položil?
Je to takmer pravidlom. Často sa stretávame pri riešení výskumných úloh s takýmito otázkami a práve otázky, často aj nie od expertov, sú to, čo nás významne posúva ďalej. V mojej práci však bola dôležitá otázka jedného kamaráta. Pri pive som mu ako pikošku vravel, že z krvi tehotnej ženy je možné zistiť pohlavie dieťaťa. On s manželkou práve čakal dieťa a tak sa ma spýtal „A nám to nevieš stanoviť?“. Bolo to už vyše 10 rokov dozadu a od tohto momentu som sa s tímom pustil do výskumu a vývoja v oblasti neinvazívnej prenatálnej diagnostiky. Výsledkom tohto snaženia je náš vlastný test – Trisomy test, ktorý získal ako prvý takýto test patent udelený Európskym patentovým úradom (EPO).
Máte najobľúbenejšiu knižnú alebo filmovú postavu vedca? Ak áno, koho?
Keď som mal 13 rokov, bol som v kine na filme Jurrasic Park. Práve vtedy som sa rozhodol, že chcem byť genetik a pracovať s DNA.
Kto bol/je podľa Vás najvýznamnejší vedec v Európe a na Slovensku a prečo?
Je ťažké menovať jedného najvýznamnejšieho európskeho vedca, často totiž aj ich práca vzniká ako výsledok práce širšieho kolektívu. V mojej oblasti, teda v molekulárnej biológii, za kľúčového považujem Francisa Cricka, ktorý spolu s americkým vedcom Jamesom D. Watsonom popísal veľmi presne štruktúru DNA a v podstate molekulárny mechanizmus dedičnosti. Okrem nich Frederick Sanger vymyslel ešte v roku 1978 spôsob, ako čítať DNA a táto metóda sa dodnes hojne využíva. Zo slovenských vedcov mňa najviac formoval môj otec, ktorý pomerne dlho pôsobil na Univerzite v Oxforde, ale aj na Výskumnom ústave liečiv. Okrem odborných publikácií je autorom viac ako 20 patentov a zlepšovacích návrhov. On ma v kľúčovom momente nasmeroval na molekulárnu biológiu, napriek tomu, že je chemik. Chémiu mi vlastne doslova zakázal. 😊
O autorovi
Dosahoval vynikajúce výsledky už počas štúdia na magisterskom stupni. Za diplomovú prácu sa mu podarilo získať cenu rektora Univerzity Komenského. Štúdium PhD. ukončil v roku 2010. Dnes je autorom alebo spoluautorom 29 publikácií indexovaných v databáze Current Contents, ktoré sú citované 141-krát. Hirchov index má 7. Vedie laboratórium genomiky a bioinformatiky. Okrem výskumu laboratórium poskytuje servisné sekvenačné analýzy s použitím 1. generácie automatizovaných sekvenátorov. Podieľal sa na vytvorení genomickej podjednotky v projekte BITCET. Venuje sa aj pedagogickej činnosti predmetov počítače v biológii, bioinformatika, pokročilé metódy v molekulárnej biológii a iných. Má dlhodobé skúsenosti s problematikou DNA. Venuje sa výskumu nových metód sekvenovania DNA, neinvazívnej prenatálnej diagnostike a genomickému výskumu vírusov.
