Dnes možno priadku morušovú pestovať všade. V umelých kontinuálnych chovoch sa húsenica liahne z vajíčka asi po desiatich dňoch a je veľmi žravá. Chovatelia umiestnia malé larvy (majú len 3 – 4 mm) na podložku s tenkou gázou a vykrmujú nasekanými listami moruše, ktoré sú ich jedinou potravou (podľa tohto stromu získali aj svoje druhové meno). V podobe húsenice prežije priadka asi 33 dní. Keď náhle prestane žrať, je to signál, že je pripravená vytvoriť si zámotok.
Motýľ žije len dva dni
Húsenica si okolo seba snovacími žľazami vytvorí vodotesný kokón z jediného neprerušeného vlákna. Pomáhajú jej v tom dve dôležité látky, ktoré vylučuje – fibroín (samotné hodvábne vlákno) a sericín (akési gumové lepidlo, ktoré pomáha udržať tvar kokónu). Po dvoch týždňoch sa z kukiel vyliahnu motýle, ktoré sú už od prvého okamihu mimoriadne. Nelietajú a neprijímajú nijakú potravu. Žijú totiž len dva dni. Ich jedinou úlohou je založiť novú generáciu. Po vyliahnutí sa spária, samičky nakladú asi 500 vajíčok a potom uhynú.
Drsná procedúra
Kokóny, určené na výrobu hodvábu, vystavia pôsobeniu horúceho vzduchu alebo pary, aby sa usmrtila larva, ktorá je vnútri. Teplom sa zároveň naruší sericínová časť kokónu a uvoľní fibroínové vlákno, ktoré sa potom navíja na cievku. Najčastejším spôsobom zabitia larvy je však povarenie kokónu vo vode.
Týmto drsným spôsobom sa z jedného zámotku získajú približne dva kilometre pevného a lesklého vlákna. Na jeden kilogram hodvábu je potrebných až tritisíc kokónov. Priadky sú pritom veľmi chúlostivé, majú rady teplo, sucho a čistotu. Prekáža im hluk a pach smažených rýb ich vraj môže aj zahubiť. Neslúžia však len na ozdobu. Tradičná čínska medicína využíva priadky ako liek na rozpúšťanie hlienov a uvoľnenie kŕčov. Priadky chovajú aj niektoré ázijské reštaurácie a ponúkajú ich ako delikatesu.
Hodváb len pre elitu
Jedného dňa roku 2640 pred naším letopočtom sa Si Ling-Ši, manželka legendárneho čínskeho Žltého cisára, posadila do tieňa moruší, aby si odpočinula. Náhle jej do šálky s horúcim čajom spadol zámotok priadky morušovej. Pokúsila sa ho vyloviť, ale s prekvapením zistila, že sa z neho odvíja niť. Podľa všetkého tak objavila technológiu výroby hodvábu, ktorá zostala viac ako 2 000 nasledujúcich rokov čínskym štátnym tajomstvom. Aj keď zradcom hrozil trest smrti, neustrážili ho. Okolo roku 522 vraj vyniesli priadku a semená moruší v dutých bambusových paliciach dvaja mnísi, ktorí ich priniesli byzantskému cisárovi Justiniánovi. Podľa inej legendy vajíčka priadky do Japonska prepašovala čínska princezná vo svojich vlasoch. Cena hodvábu bola v tých časoch nedozerná a spočiatku bol určený len pre cisára, jeho rodinu a najvyšších hodnostárov.