Ako sa zo vzorky krvi zisťuje celiakia a v čom spočíva toto vyšetrenie?
Celiakia je relatívne častá enteropatia tenkého čreva, ktorá vzniká v dôsledku imunologickej precitlivenosti na požitý glutén u geneticky vnímavých jedincov. V našom laboratóriu robíme sérologické vyšetrenia – stanovujeme protilátky proti endomýziu v triede IgA, protilátky proti tkanivovej transglutamináze v triede IgA (veľmi spoľahlivý a bežne vykonávaný test) a protilátky proti gliadínu (vrátane deaminovaných gliadínových peptidov). Stanovenie gliadínových protilátok v triede IgG a IgA má najväčšiu výpovednú hodnotu u detí do 3 rokov. Pre pacientov je dôležité mať vyšetrené aj celkové IgA, lebo pri nedostatku IgA sú sérologické výsledky v triede IgA skreslené. V takýchto prípadoch sú smerodajné aj výsledky v triede IgG. V ponuke máme aj genetické vyšetrenie, ktorým vieme zistiť, či je pacient nosičom rizikových alel HLA-DQ2/HLA-DQ-8. Pokiaľ nie je u pacienta prítomný ani jeden antigén, celiakiu môžeme v podstate vylúčiť.
Koľko trvá, kým je výsledok testu k dispozícii pacientovi?
Základné výsledky odberu krvi sú k dispozícii už za 1 týždeň. Špeciálne vyšetrenia trvajú 1 až 4 týždne, lebo musíme počkať, kým sa nazbiera dostatočný počet vzoriek.
Ak je výsledok pozitívny, lekár odošle pacienta ku gastroenterológovi, ktorý mu urobí biopsiu čreva. Vzorka opäť smeruje do laboratória. Čo je podstatou tohto vyšetrenia?
Pri pozitívnych výsledkoch krvného vyšetrenia by sa mala vykonať biopsia tenkého čreva na stanovenie jednoznačnej diagnózy. Histologické vyšetrenie sa robí zo vzoriek z dolnej časti duodena, aby sa zistilo prípadné poškodenie tenkého čreva. Ale na túto otázku by vedeli presnejšie odpovedať kolegovia z patológie.
Mať celiakiu znamená dodržiavať prísnu bezlepkovú diétu. Aký je však rozdiel medzi celiakiou a intoleranciou lepku?
Ako som už spomínala, celiakia predstavuje celoživotné autoimunitné ochorenie u geneticky predisponovaných pacientov, ktoré je spojené s príjmom lepku, v širšom zmysle slova s jeho intoleranciou. Avšak existujú aj iné imunologické cesty, ktoré môžu spôsobiť nežiaduce potravinové reakcie na lepok, ktoré musíme brať pri diagnostike do úvahy. Okrem „klasických“ alergií (spôsobené protilátkami IgE), ktoré, samozrejme, tiež musíme vylúčiť, existujú aj oneskorené potravinové reakcie. Tie pacienti skôr poznajú pod názvom intolerancie a predstavujú zvyšný chýbajúci diagnostický článok pri podozrení na neznášanlivosť nejakej potraviny, teda aj lepku.
Pribúda vám v posledných rokoch počet vzoriek, pri ktorých diagnostikujete celiakiu?
Musím sa priznať, že vzoriek do laboratória pribúda, lebo pacienti sú viac oboznámení s touto problematikou. A tiež preto, že lekárom poskytujeme spoľahlivé a dostupné možnosti diagnostiky. Samozrejme, tým rastie aj počet diagnostikovaných pacientov.
V médiách sa často objavujú reportáže o celiakii. Ľudia majú viac informácií a pri problémoch s trávením pečiva uvažujú, či sa celiakia netýka aj ich. V akých prípadoch má podľa vás zmysel dať sa vyšetriť na celiakiu?
Dať sa vyšetriť na celiakiu má pochopiteľne význam vtedy, keď má pacient klinické príznaky (napr. hnačka, nafukovanie, zvýšená plynatosť čriev, pocit tlaku v bruchu) po požití lepku, ale, tým, že má celiakia rôznorodé príznaky, treba byť obozretný aj pri menej špecifických príznakoch. Sú to napríklad porucha trávenia, anémia, celková slabosť, osteoporóza, zmeny psychiky, kožné prejavy. V neposlednom rade by mali byť vyšetrené na celiakiu páry s poruchami plodnosti.