Konzumácia ovocia v akomkoľvek množstve je zdraviu prospešná.
Je to mýtus.
Ovocie patrí medzi najzdravšie potraviny. Je bohaté na vitamíny a minerály. Ďalšou významnou zložkou ovocia je vláknina, ktorá je známa najmä pre svoju schopnosť zastaviť alebo zmierniť zápchu. Ovocie je plné antioxidantov. Obsahuje fruktózu (ovocný cukor), avšak nadbytočný príjem ovocného cukru vedie k zvýšenej tvorbe triglyceridov. Ich vysoká hladina je rizikovým faktorom napr. pre metabolický syndróm alebo srdcovo-cievne ochorenia. Odporúčaný denný príjem ovocia je 300 – 400 g.
Keďže je ovocie plné cukrov, neodporúča sa jesť vo večerných hodinách ľuďom, ktorí chudnú. Takže aj pre ovocie platí – všetko s mierou.
Diabetici by nemali jesť banány, pretože zvyšujú hladinu cukru v krvi.
Je to pravda.
Banány patria medzi najobľúbenejšie ovocie. Obsahujú minimum tuku a bielkovín, takže všetka energia v nich obsiahnutá pochádza zo sacharidov. Banán obsahuje okrem iného vlákninu, vitamín C, B6, horčík, draslík. Obsah sacharidov závisí od vyzretosti banána. Glykemický index nezrelého banána sa pohybuje okolo 40, dozretý banán má glykemický index okolo 60. Preto sa diabetikom odporúča vyhýbať sa prezretým banánom. Ak siahne diabetik po banáne, je potrebné započítať sacharidy a energiu z neho do celkového množstva prijatých sacharidov. Odporúča sa konzumovať maximálne 1 banán týždenne, najlepšie rozdelený na polovice.
Čerstvé mlieko je zdravšie ako trvanlivé.
Je to mýtus.
Pojmom čerstvé mlieko sa myslí pasterizované mlieko, pretože čerstvo nadojené mlieko sa na konzum nepovoľuje. Základná pasterizácia mlieka je tepelná úprava pri teplote min. 72 °C počas 15 sekúnd. Pri pasterizácii dochádza k zneškodneniu potenciálnych patogénnych mikroorganizmov, ktoré môžu, ale nemusia byť v mlieku.
Trvanlivé mlieko sa vyrába z čerstvého kravského mlieka. Mlieko sa spracúva metódou UHT (vysokotepelné ošetrenie) na teplotu 135 ⁰C počas 1 – 2 sekúnd, následne sa schladí a plní do aseptických obalov. Tým sa eliminujú všetky prítomné mikroorganizmy a mlieko získava 3-mesačnú trvanlivosť aj pri izbovej teplote. Trvanlivosť sa nedosahuje pridaním konzervačných látok. Vo vysokotepelne ošetrenom mlieku sa stávajú bielkoviny menej využiteľnými, čo má za následok zmenu chemického zloženia.
Výživová hodnota čerstvého a trvanlivého mlieka je rovnaká. Závisí len od obsahu tuku. Ostatné živiny sú porovnateľné.
Jogurt s trvanlivosťou 1 mesiac musí obsahovať konzervačné látky.
Je to mýtus.
Jogurty patria medzi fermentované výrobky, pri ktorých sa používajú presne definované ušľachtilé mikroorganizmy, napr. rodu Lactobacilus bulgaricus a Streptococcus thermophilus za účelom premeny mliečneho cukru (laktózy) na iné prírodné látky (kyselina mliečna), ktoré prirodzeným spôsobom predlžujú trvanlivosť. Samotná fermentácia spôsobuje predĺženie trvanlivosti. Kyselina mliečna zároveň znižuje pH jogurtu, a tým zabraňuje rastu nežiaducich baktérií. Takisto pozitívne ovplyvňuje črevnú mikroflóru. Na to, aby mal jogurt trvanlivosť 30 dní, nemusí obsahovať konzervanty, pokiaľ sa dodržali prísne štandardy hygieny pri výrobe a balení a neprišlo k nežiaducej kontaminácii. Ide o tzv. biologickú konzerváciu potravín.
Konzervačné látky sa pridávajú do všetkých potravín, ktorých trvanlivosť má byť 2 – 3 roky.
O autorovi
Narodila sa v Malackách. Strednú zdravotnícku školu ukončila v roku 1998. Následne si svoje vzdelanie v odbore výživy ľudí rozšírila na vysokej škole, ktorú skončila v roku 2006. Po skončení materskej dovolenky, v roku 2015, nastúpila na oddelenie liečebnej výživy a stravovania, kde spolu s kolegyňou Ľudmilou Andilovou zabezpečuje stravovanie pre pacientov a zamestnancov malackej nemocnice. Vo svojom voľnom čase spolu s rodinou chodí na turistiku, bicykel alebo lyže.
Narodila vo Veľkých Levároch a študovala na Strednej zdravotníckej škole v Bratislave. V roku 1990 ukončila pomaturitné špecializačné štúdium v odbore diétna sestra. V nemocnici v Malackách pracuje už 40 rokov. Najskôr pracovala ako diétna sestra stravovacej prevádzky lôžkového zariadenia, potom ako diétna sestra diabetologickej ambulancie v NsP Malacky. Od roku 1993 svoje dlhoročné skúsenosti v oblasti výživy uplatňuje vo funkcii vedúcej oddelenia liečebnej výživy a stravovania, pri zabezpečovaní prípravy liečebnej výživy pre pacientov a stravovaní zamestnancov. Vo voľnom čase rada číta knihy, cvičí jogu a obľubuje prechádzky v prírode.
V roku 2006 ukončila strednú zdravotnícku školu, odbor Asistent výživy. Vzdelanie v oblasti liečebnej výživy si rozšírila na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov v Nitre – odbor Výživa ľudí. V nemocnici v Malackách pracuje od roku 2012 na Oddelení liečebnej výživy a stravovania.
Popri zamestnaní sa venuje cvičeniu metódy Pilates, kde aj vedie skupinové hodiny ako inštruktorka. V osobnom živote je hlavne mamou dvoch malých detí, s ktorými trávi svoj voľný čas.
