Centrom plných úchvatných architektonických pamiatok sa môžete potulovať hoci i celé dní, a aj tak objavíte niečo, o čom ste zatiaľ nemali ani tušenie.
Väčšina návštevníkov mesta ležiaceho nad riekou Tiber na úvod zamieri ku Koloseu, tej najznámejšej starovekej pamiatke Ríma. Ten obrovský amfiteáter bol v dávnych časoch gladiátorských zápasov schopný pojať až 50-tisíc divákov. V aréne sa však neodohrávali len krvavé súboje otrokov. Koloseum vraj bývalo aj miestom simulovaných námorných bitiek – arénu azda bolo možné kedysi aj napustiť vodou.
V tesnej blízkosti Kolosea stojí Konštantínov oblúk, dvadsať metrov vysoká stavba z bieleho mramoru, vybudovaná po roku 300 cisárom Konštantínom na počesť víťazstva nad sokom Maxentiom. Neďaleko je Forum Romanum, niekdajšie centrum rímskeho impéria. Na námestí bývali trhoviská, chrámy a triumfálne oblúky, po nájazdoch barbarov a zlodejov už majestátnosť priestoru pripomínajú len ruiny. Presne to isté platí aj o Cézarovom chráme či o Oblúku cisára Septimia Severa objavenom až pri vykopávkach, ktoré prebiehali na prelome 18. a 19. storočia.
Via del Corso, hlavná trieda starého mesta, leží len kúsok od ďalšej z dominánt Večného mesta – Panteónu, chrámu dokončeného v 2. storočí cisárom Hadriánom. Pozoruhodné je, že tento chrám nemal a nemá žiadne okná, svetlo doň dopadá niekoľkometrovým otvorom v kupole. Vnútri Panteónu je hrobka vyhláseného talianskeho maliara a architekta menom Raffael Santi, autora Sixtínskej madony a architekta Baziliky sv. Petra vo Vatikáne, najmenšom štátnom útvare na svete, ktorý nájdete priamo uprostred Ríma.
Vatikán, oddelený od mesta vysokými hradbami, tvorí územie s rozlohou približne 44 hektárov. Súčasťou pápežského štátu je Svätopeterské námestie, bazilika a záhrady, ktoré sú verejnosti prístupné len na zvláštne povolenie. Turisti môžu popri Svätopeterskej bazilike, najväčšieho kresťanského chrámu planéty, navštíviť aj jedinečný komplex vatikánskych múzeí s umeleckými skvostmi nevyčísliteľnej hodnoty.
Obrazáreň skrýva Tizianove, Leonardove a Raffaelove diela, Sixtínska kaplnka je vyzdobená stropnými freskami a Michelangolovým Posledným súdom, dielom cirkvou zapovedaným a odhaleným až v 90. rokoch minulého storočia.
Aj Rím, rovnako ako väčšina veľkomiest, dokáže človeka unaviť. Je hlučný, plný turistov i neodbytných predajcov suvenírov a najrôznejších, vlastne bezcenných taľafatiek. Návštevníci potom hľadajú miesto, kde si od toho hurhaja a hluku môžu odpočinúť a stráviť dojmy z celej tej nádhery.
To sa im potom celkom určite podarí v niektorej z nespočetných a takisto aj veľmi príjemných kaviarničiek alebo napríklad aj na Španielskych schodoch – od Vatikánu nie sú ďaleko. Na Španieskom námestí vedú od fontány Barcaccia ku kostolíku Trinitá dei Monti. Schody, je ich 140, patria k rímskym atrakciám. V lete sa na nich opaľujú miestne ženy a dievčatá a často sa tu konajú aj módne prehliadky – práve v tejto časti mesta totiž sídlia luxusné butiky, ktoré taliansku metropolu preslávili ako centrum svetovej módy. Len tie ceny vám možno radosť neurobia…