Morská soľ je zdravšia ako bežná kamenná soľ, ktorú používame v kuchyni.
Je to mýtus.
Soľ je kryštalický minerál, tvorený sodíkom a chlórom (chemická značka NaCl). Oba tieto prvky sú pre náš život nevyhnutné. Nemôžeme bez nich žiť, pretože sa podieľajú na niekoľkých rozhodujúcich biologických procesoch.
Bežná kuchynská soľ sa získava buď zo soľných baní, alebo odparením morskej vody. Takto sama o sebe nie je nezdravá. Problém vzniká až pri jej spracovaní, kde je chemicky čistená pri extrémne vysokých teplotách. Umelo sa do nej pridáva jód.
Morská soľ je najznámejšou a najpoužívanejšou alternatívou k bežnej kuchynskej, spracovanej soli. Vyrába sa odparovaním morskej vody a je často obohatená o zmesi rôznych byliniek, takže môže byť aj sama o sebe veľmi chutná. Obsahuje prírodný jód a minerály, no len v minimálnych množstvách.
Morská soľ aj bežná kamenná soľ majú rovnakú nutričnú hodnotu – hodnota sodíka je v oboch porovnateľná, rozdiel je len v textúre a spôsobe spracovania.
Konzumácia príliš veľkého množstva rafinovanej soli môže spôsobiť zadržiavanie tekutín v tkanivách a viesť k rôznym zdravotným problémom.
Lepok v jedle nám „zlepuje“ črevá, a preto je lepšie ho v našom jedálničku zredukovať na minimum.
Je to mýtus.
Lepok je bielkovina (glutén), ktorá sa nachádza v nasledovných druhoch obilnín: pšenica, jačmeň, špalda, raž, ovos a triticale.
Ľudia s pozitívne diagnostikovanou celiakou vylučujú zo svojho jedálnička glutén. Čiastočné vylúčenie obilnín z jedálnička sa odporúča ľudom s alergiou na pšenicu, alebo tým, ktorí trpia neceliakálnou gluténovou senzibilitou. Lepok totiž spúšťa imunitnú reakciu v čreve a dochádza k chronickému zápalu, ktorý poškodzuje tenké črevo a zabraňuje vstrebávaniu niektorých živín. Postihnutie čreva môže spôsobiť chudnutie, nadúvanie a hnačky.
Črevá zdravého človeka si s lepkom poradia, jeho vylúčením zo stravy sa organizmus ochudobňuje o prospešné látky. V kvalitných obilninách sú to sacharidy najmä škrob, ďalej vláknina, alebo vitamíny skupiny B napr. tiamín (B1) a riboflavín (B2), ktoré sa vyskytujú v obalových vrstvách väčšiny obilnín a v klíčkoch. Obilniny obsahujú v malom množstve aj minerálne látky a v minimálnych množstvách aj niektoré ďalšie látky ako kyselinu fytovú. Z ďalších vitamínov a minerálov sú obilniny bohatým zdrojom hlavne vitamínu E, ktorý je dôležitým antioxidantom, vápnika, železa, horčíka, zinku a fosforu.
Znižovanie lepku v strave nie je nutné bez stanovenej diagnózy, je to len zbytočný výstrelok módy v stravovaní. Lepok nezlepuje „črevá“, je to mýtus.