Pozreli sme sa na problém rovno s odborníčkou – psychologičkou, ktorá nám poradila zopár trikov a, naopak, upozornila nás, čomu sa pri výbere mena vyhnúť.
Trendy vs. klasika
Aj mená pre deti majú svoje trendy, žijúce svojím vlastným životom. Zoznam mien, ktoré sú aktuálne v kurze, sa aktualizuje na pravidelnej báze a závisí od mnohých faktorov. Nevýhodou takýchto mien je šanca, že dieťa bude mať množstvo vrstovníkov, ktorí sa budú volať rovnako. Máme tu však aj skupinu mien, akúsi kalendárovú klasiku, ktorá sa nemení. Mená ako Martin, Peter alebo Ján pre chlapca či Katarína, Veronika alebo Zuzana pre dievča sú evergreeny, ktoré v našich zemepisných šírkach stále nevychádzajú z módy a dlhodobo sa radia k mimoriadne obľúbeným.
Nemalú rolu v posledných rokoch hrá aj výnimočnosť mena. Mnohí budúci rodičia túto vlastnosť kladú na jedno z popredných miest. Ak ho nemá nik v ich okolí či rodine, pridáva mu to na atraktivite. Na druhej strane, treba sa mať na pozore pred prílišnou exotikou, ktorá u nás nie je bežná (pozdravujeme všetkých Kenov a Barbie). Obzvlášť k typicky slovenským priezviskám sa v drvivej väčšine prípadov nehodí. Ale tým sa už dostávame k ďalšiemu, veľmi podstatnému pravidlu.
Priezvisko je základ
Práve „zladenie” mena a priezviska patrí k najdôležitejším aspektom celého výberu. Napriek tomu matriky stále vypovedajú o mnohých prípadoch, ktoré na prvé počutie pôsobia dojmom, že ho rodičia takmer vôbec neberú do úvahy.
Treba mať na pamäti, že meno bude tvoriť podstatnú časť osobnosti dieťaťa a bude ho sprevádzať po celý život. Experimenty sa v tomto ohľade vyplácajú málokedy. Odborníci sa zhodujú v názore, že pri dopĺňaní mena a priezviska existuje jedno všeobecné pravidlo, ktorého aplikáciou rozhodne nešliapnete vedľa.
“Z hľadiska estetiky je vhodné k dlhým priezviskám voliť skôr kratšie meno. Naopak, krátke priezvisko treba vyvážiť dlhším, prípadne si jeho nositeľ môže dovoliť aj dve krstné mená,” hovorí Mgr. Romana Mrázová, odborníčka na detskú psychológiu.
Prezývky či zdrobneniny? Myslite dopredu
Predvídavosť rodičov a schopnosť myslieť dopredu dokážu budúcemu potomkovi výrazne uľahčiť život. Reč je predovšetkým o prezývkach a zdrobneninách, ktorým sa nevyhne snáď nikto. Psychológovia preto rodičom odporúčajú pozrieť sa na meno aj z hľadiska týchto ekvivalentov. V kolektíve sa totiž pravdepodobne nevyhne prezývkam, pričom také, ktoré znejú zahanbujúco či hanlivo, mu môžu v hraničných prípadoch spôsobiť traumu. Myslieť dopredu sa preto vypláca.
Najväčším (avšak aj najpodceňovanejším) otáznikom ostáva, či sa bude dieťa vedieť so svojím menom stotožniť. „Dopredu sa to nikdy určiť stopercentne nedá. Môže to byť otázka prijatia spoločnosťou, ale úlohu zohráva aj prijatie samého seba. Pokiaľ rodičia budú prezentovať dieťaťu jeho meno ako niečo výnimočné, významne mu tým pomôžu prijať aj menej štandardné meno, ktoré u nás nie je také bežné. Správny prístup dokáže spraviť veľa aj v tejto oblasti,” uzatvára Mrázová.
Článok vznikol v spolupráci a odbornou garanciou psychologičky Mgr. Romany Mrázovej.
O autorovi
Vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Prešovskej Univerzity v Prešove. Po ukončení školy pracovala v Sanatóriu AT pre alkoholovo a drogovo závislých. Neskôr sa venovala klinickej praxi, kde sa zameriavala na klinickú psychodiagnostiku, dopravnú psychológiu a psychoterapiu. Ukončila špecializačné štúdium v klinickej psychológii, má za sebou 5- ročný odborný výcvikový kurz v Kognitívno – behaviorálnej psychoterapii v Brne a výcvikový kurz v Rodinnej terapii zameranej na vzťahovú väzbu. Momentálne pracuje vo vlastnej súkromnej praxi v Pezinku a venuje sa ako deťom, tak aj dospelým s rôznymi druhmi problémov.
