O schopnosti mačiek vycítiť geopatogénne zóny či dokonca sliepok, ktoré upozornili na blížiace sa zemetrasenie, sa popísalo už veľa. V skutočnosti nejde o žiadnu senzáciu, takéto schopnosti zvierat reálne existujú a ich podstatou je využívanie intuície a vnímavosť, s akou citlivo reagujú na každú zmenu v okolí či v správaní majiteľa. Ľudia postupne začínajú odhaľovať, čo všetko zvieratá dokážu – najmä upozorniť nás na niektoré choroby a nebezpečenstvá v našom okolí, ale tiež zmierňovať bolesti či dokonca pomáhať pri liečbe vážnych chronických problémov.
Pes záchranár
Schopnosti mačiek, ktoré dokážu rozoznať umierajúceho človeka, otestovali v mnohých hospicov, oveľa ochotnejšími spolupracovníkmi lekárov sú však psi. Legendárny je príbeh z konca minulého storočia. Opisuje psa, ktorý svojho pána upozornil na pigmentovú škvrnu tým, že ju neodbytne olizoval. Majiteľ sa napokon zhodou okolností dostal na odborné vyšetrenie, ktoré v znamienku potvrdilo výskyt rakovinových buniek. Pes zachránil pánovi život.
Pes má niekoľkonásobne lepší čuch ako človek. Táto schopnosť sa osvedčila pri vyhľadávaní rakovinových zmien. Je dokázané, že pri tomto procese sa v tele tvoria chemické látky, ktoré cvičené zviera dokáže rozlíšiť napríklad v dychu pacienta. Takýmto spôsobom zvieratá pomohli diagnostikovať rakovinu pľúc, zo vzoriek moču dokázali určiť rakovinu močového mechúra a nezmýlili sa ani pri diagnostike rakoviny prostaty, hrubého čreva a kože. A aká je úspešnosť zvierat v porovnaní s presnosťou špeciálnych prístrojov a metód na zisťovanie rakoviny? Vedci uskutočnili laboratórny pokus, pri ktorom psom ponúkli biologické vzorky od pacientok s rakovinou vaječníkov. Úspešnosť diagnostiky sa vyšplhala až na 99 %! Prínosné je najmä to, že psi dokážu vyňuchať rakovinu v počiatočnom štádiu, čím sa u pacienta zvyšuje šanca na prežitie.
Potkaní špecialisti na TBC
No nielen psi majú diagnostické schopnosti. V jednej zo štúdií uskutočnenej na univerzite v americkej Iowe vedci zistili, že holuby sa dajú vyškoliť na rozlišovanie zhubných (malígnych) a nezhubných (benígnych) nádorov. Vtáky zaznamenali až 85 % úspešnosť najmä pri diagnostike rakoviny prsníka.
Možno vám pri vtákoch hneď napadla vtáčia chrípka. Svet už pre ňu niekoľkokrát zachvátila panika. Americkí vedci sa vo výskume tohto nebezpečného ochorenia zamerali na myši. V sérii pokusov zistili, že hlodavce s výborným čuchom sa dajú vycvičiť na rozpoznávanie vírusu u nakazených vtákov. Výcvik prebiehal tak, že myši, ktoré v laboratórnych podmienkach identifikovali nakazený trus kačíc, odmenili maškrtou, čo ich stimulovalo až k 90 % úspešnosti.
Výbornými pomocníkmi pri diagnostikovaní tuberkulózy sú potkany. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie na toto ochorenie zomrelo už okolo 1,1 milióna ľudí. U nás sa síce výskyt ochorenia podaril znížiť na minimum, ale najmä v subsaharskej Afrike je TBC veľmi rozšírené a rýchlo postupuje ďalej. Potkany, ktoré sa vďaka výbornému čuchu v minulosti osvedčili napríklad ako skvelí pomocníci pyrotechnikov pri vyhľadávaní nášľapných mín, sú schopné už po krátkom tréningu pomáhať lekárom. Infekciu TBC zo vzoriek ľudských slín dokážu identifikovať v počiatočnom štádiu s 80 % presnosťou! Je to obrovská pomoc, pretože pacientovi môžu lekári už v počiatočnom štádiu nasadiť liečbu, takže sa minimalizuje počet tých, ktorých by mohol nakaziť.
Včelie detektory
Poznáte octomilky? To sú tie drobné, síce neškodné, ale otravné mušky, ktoré sa zlietajú na zrelé ovocie. V skutočnosti sú octomilky favoritkami vedeckých laboratórií, a to aj preto, lebo vďaka svojim citlivým receptorom dokážu upozorniť na prítomnosť zmutovaných buniek vyvolávajúcich rakovinu prsníka. Na rozdiel od psov, ktorí pri vyňuchaní takýchto buniek reagujú zmenou správania, mušky sú presnejšie, pretože fyziologické pachy u nich vyvolajú spoľahlivú chemickú reakciu na tykadlách. Tú vedci dokážu zaregistrovať a doslova vysvietiť vďaka fluoreskujúcemu snímaču.
Inak šikovné sú osy a včely, citlivosť ich pachových senzorov sa využíva nielen pri diagnostike chorôb, ale aj pri vyhľadávaní drog či výbušnín napríklad na letiskách. Testovanie sa deje pomocou prístroja podobného vysávaču, v ktorom je ukrytý hmyz. Nasatý vzduch analyzujú ako živé senzory, a to na základe inštinktu: keď cítia pach, chcú ho preskúmať, či nevychádza z niečoho dobrého na jedenie. Takéto signály sú nezameniteľné, takže včely a osy sú spoľahlivejšie ako iní zvierací pomocníci. A ako sa ľuďom podarilo vycvičiť tento na pohľad veľmi jednoduchý hmyz? Opäť vďaka jedlu, presnejšie cukrovej vode, ktorú pri tréningu dostávali spolu so vzorkami pachu výbušnín.
Napokon ešte spomeňme pomocníčky ryby, ktoré konkrétne v New Yorku kontrolujú pitnú vodu – ich pomoc spočíva v schopnosti rozlíšiť nebezpečné látky a reagovať na ich prítomnosť. V prípade ohrozenia znervóznejú, zmení sa frekvencia ich dýchania, na základe čoho monitorovací prístroj spustí alarm.
O autorovi
Vydavateľstvo BAUER MEDIA SK vzniklo v roku 2007 ako dcérska spoločnosť svetovej skupiny BAUER MEDIA GROUP s viac ako 135 rokov trvajúcou tradíciou, ktorá zaujíma popredné miesto na trhu s komerčnými tlačovými titulmi v Nemecku, Veľkej Británii, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, USA, Číne atď. Mediálna skupina BAUER MEDIA GROUP sa okrem vydávania časopisov a publikácií orientuje aj na digitálne médiá a prevádzku TV a rádiových staníc. Na Slovensku do mediálnej skupiny patrí okrem vydavateľstva aj nezávisle fungujúce populárne Rádio Expres.
