Medzi ezoterikmi sa pre sebalásku používa aj nevšedný slovný ekvivalent – afrodité. Tá má aj svoje pomyselné sestry. Prvou je agapé, čiže bezpodmienečná a obetavá láska voči iným ľuďom. Druhá sestra sa nazýva univerzé a ide o prajné city voči zemi, prírode a všetkému, čo nás obklopuje.
Mnohí ľudia sa boja ľúbiť vlastné ja. Myslia si, že ide o prejav narcizmu a pýchy. A to je chyba. Zabúdajú, že absencia sebalásky ústi do problémov rôzneho druhu. To, čo sa odohráva vnútri nás – so všetkými myšlienkovými či emočnými pochodmi – sa vo forme zrkadlového efektu odráža vo vonkajšom prostredí. Ak sa ľúbime, ak si žehnáme, ak sa o seba staráme fyzicky i duševne, ak jestvujeme v rezonancii s naším najvnútornejším dieťaťom a ak si dožičíme viac-menej všetko, čo nás teší, automaticky meníme svoje vyžarovanie. Skrátka, aj na okolie pôsobíme ako vyvážení, harmonickí a láskyplní jedinci, ktorí vedia, kým sú a kam kráčajú.
Nie je to len o láske k sebe samému
Zdravá sebaláska, pochopiteľne, ovplyvňuje aj vzťahy, ktoré nás obklopujú. Ak ľúbime vlastné ja, priťahujeme osoby s rovnakou mierou sebalásky – jedincov, ktorí si vážia samých seba, no zároveň aj iných ľudí. Naopak, nesebaláska znamená jestvovanie v takých zväzkoch či spojivách, kde vládne neúcta, nerešpekt, netolerancia. Skrátka, celostná disharmónia a diskomfort. Tento jav sa v najväčšej miere prejavuje u týraných žien. Keďže neľúbia vlastné ja – pretože to vplyvom rodičovskej výchovy ani nevedia – magnetizujú chlapov s agresorskými, manipulátorskými a tyranskými sklonmi. Svojim polovičkám ubližujú – a to preto, lebo z nich sála nesebaláska v podobe neviditeľnej emočnej tézy „som škaredá, zlá, nenávidím samu seba, a preto si so mnou rob, čo chceš“.
Pochopiteľne, absentujúca sebaláska neovplyvňuje len vzťahy partnerské či manželské, ale aj iné zväzky – napríklad na pracovisku. Ak vás kolegovia ponižujú, šéfovia nedoceňujú a ak ustavične súperíte s materiálnou nerovnováhou medzi vynaloženou prácou a získanou plácou, dôvod je jeden-jediný – nedostatočná láska voči vlastnému ja. Sebaláska je nesmierne dôležitá aj z hľadiska vnútorného náboženstva. Keď si uvedomíme, že Boh je súčasťou každého z nás a zároveň my sami sme božstvom, pozitívnymi citmi nasmerovanými na vlastné ja dávame Najvyššiemu na známosť, že ho ľúbime, že si ho ctíme, že si ho vážime. Napokon, Boh miluje, keď voči sebe samému vysielame dostatok čistej lásky. Veď všetko, čo máme, vrátane fyzického tela, je darom od neho – a preto by bolo hriešne neľúbiť to.
Keď nás deptajú démoni neúcty
Ak je sebaláska prirodzeným Božím komponentom, ako je možné, že toľko ľudí na planéte Zem súperí s nedostatočnou láskou voči vlastnému ja? Dôvodov je hneď niekoľko. Na ezoterickej báze možno povedať, že nesebalásku v nás umocňujú entity a bytosti z nízkych sfér, teda démoni, ktorí často okupujú takzvanú prírodnú myseľ človeka. Posilňujú v nej škodlivé kódy: „nenávidím sa, neznášam svoje telo, som nanič, som zbytočná, nič nedokážem“. Keďže naša ego-myseľ sa s týmito deštruktívnymi presvedčeniami rýchlo stotožňuje, stávajú sa pravdou. A vštepená pravda mení našu osobnú vibráciu smerom navonok. Bytosti temna nami potom ľahko manipulujú – veď nesebaláska v nás a okolo nás vytvára ďalšie a ďalšie zlovestné energie, ktoré sa stávajú potravou pre démonov. Ak sa neľúbime, sme nenávistní, pochmúrni, melancholickí, smutní, depresívni, hádaví, konfliktní, skeptickí, negativistickí. A to nízkohmotné bytosti zbožňujú. Skrátka, ocitáme sa v ich osídlach.
Príčinu môžete nájsť aj v minulosti
Za nesebaláskou sa často ukrýva nesprávna rodičovská výchova – prístup zo strany matky či otca. Ak nás nikdy nechválili a neoceňovali naše kvality, niet divu, že sa neľúbime. Problémom tiež je, ak rodičia vlievajú do svojich ratolestí škodlivé tézy či teórie, že prvoradé sú prajné city voči okoliu a iným ľuďom a až na chvoste pomyselnej hitparády lásky sme my sami. Vzniká tak prehnaná a preexponovaná obeta, ľudskosť a empatia. Na týchto atribútoch, pochopiteľne, nie je nič zlé. Ak sú však na úkor vlastného ja, stávajú sa silným deštruktívnym prvkom. Na otca či matku sa za budovanie nedostatočnej sebalásky hnevať neslobodno – treba si uvedomiť, že nám vždy odovzdávali maximum, teda to, čo sa sami naučili alebo čo získali od svojich predkov. Skrátka, viac nám v danej chvíli a za daných okolností dať nevedeli a nedokázali.
Nesebalásku v nás povzbudzuje aj spoločnosť ako taká – založená na princípe „kráľ verzus otrok“. Mocenské štruktúry majú rady, ak sme poslušné ovečky bez štipky pozitívnych citov voči vlastnému ja. Veď potom sa stávame ľahko manipulovateľní, ovládateľní a plniaci ich príkazy. Cibrenie a posilňovanie sebalásky je zložitý a dlhodobý proces. V každom prípade je žiaduce, aby na ňom zapracoval každý z nás. Už po pár mesiacoch očistnej, motivačnej a sebakoučovacej práce zaregistrujeme ohromné zmeny. A to nielen vnútri seba, ale aj vo vonkajšom prostredí.
O autorovi
Vydavateľstvo BAUER MEDIA SK vzniklo v roku 2007 ako dcérska spoločnosť svetovej skupiny BAUER MEDIA GROUP s viac ako 135 rokov trvajúcou tradíciou, ktorá zaujíma popredné miesto na trhu s komerčnými tlačovými titulmi v Nemecku, Veľkej Británii, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, USA, Číne atď. Mediálna skupina BAUER MEDIA GROUP sa okrem vydávania časopisov a publikácií orientuje aj na digitálne médiá a prevádzku TV a rádiových staníc. Na Slovensku do mediálnej skupiny patrí okrem vydavateľstva aj nezávisle fungujúce populárne Rádio Expres.
