Herpetické vírusy sú pôvodcami mnohých ochorení. Spôsobujú napríklad ovčie kiahne alebo mononukleózu, chorobu, ktorá sa spočiatku môže prejaviť ako angína, no okrem zapálených boľavých mandlí a zväčšených lymfatických uzlín môže byť pri nej postihnutá aj pečeň a slezina. Keďže herpetické vírusy sa najčastejšie šíria kvapôčkovou infekciou alebo priamym kontaktom, veľmi dobre sa im darí najmä v detských kolektívoch a medzi mládežou. Prekvapiť vás však môžu naozaj v každom veku.
„Ľudské herpetické vírusy sú súčasťou asi každého z nás. Dospelý človek, ktorý by nemal v sebe ani jeden herpetický vírus, je raritou. Správne fungujúci imunitný systém má herpetické vírusy pod kontrolou. Riziko predstavujú iba pre ľudí s poruchami imunitného systému, či už vrodenými alebo získanými, kde môže nekontrolované množenie vírusu spôsobiť poškodenie orgánov. U inak zdravých ľudí obvykle nespôsobujú závažnejšie ťažkosti. Za určitých okolností však môže nekontrolovaná primárna infekcia, alebo reaktivácia vírusu viesť ku komplikáciám, ako sú napríklad zápal pľúc, zápal srdcového svalu, postihnutie centrálneho nervového systému, oka a podobne. A infekcia počas tehotenstva môže viesť k poškodeniu vyvíjajúceho sa plodu, alebo až k potratu,“ vysvetľuje mikrobiologička MUDr. Emília Miková z Medirexu, a. s.
Mali ste už kiahne?
Hovorí sa, že prvý raz sa s herpetickým vírusom väčšinou stretávame, keď ochorieme na ovčie kiahne, pričom vírus aj po ich preliečení ostáva stále v tele a v neskoršom veku môže spôsobiť pásový opar.
Podľa MUDr. Mikovej však herpetický vírus vyvolávajúci ovčie kiahne vôbec nemusí byť prvý, ktorý nás napadne. V podstate sa môžeme stretnúť s ktorýmkoľvek herpetickým vírusom, ibaže toto stretnutie často vôbec neevidujeme. Infekcia v detstve totiž väčšinou prebieha bez príznakov, alebo pod nešpecifickým obrazom ako pri inej viróze. No aj keď už nemáme žiadne príznaky choroby, o vyliečení sa tak úplne hovoriť nedá.
„V prípade ľudských herpetických vírusov je termín vyliečenie nie celkom presný. Tieto vírusy sú adaptované na človeka a po primárnej infekcii zotrvávajú v takzvanom latentnom „spiacom“ stave v organizme. Z času na čas sa aktivujú, avšak u zdravých ľudí je táto aktivita rýchlo potlačená,“ hovorí MUDr. Miková.
Keď je ale imunita oslabená, vírus sa môže predviesť naplno. Preto rátajte s tým, že keď ste niekedy v živote prekonali ovčie kiahne, môže vás postihnúť pásový opar. Keď ste ale ovčie kiahne nemali, objavíte si na chrbte vyrážky a vygooglite si, že je to zaručene pásový opar, mýlite sa. „Keďže ide o ten istý vírus, kto sa neinfikoval vírusom varicella zoster, nemá ako dostať pásový opar.“
Kým kiahne môžete mať len raz za život, pásový opar sa môže aj zopakovať. Ale v tomto prípade už s najväčšou pravdepodobnosťou poukazuje na poruchu imunity.
Dnes sa proti ovčím kiahňam môžeme aj zaočkovať. Kiahne po očkovaní nedostaneme, ale či nedostaneme ani pásový opar, je otázne. „Keďže pri očkovaní ide o atenuovaný, teda oslabený vírus, nespráva sa v organizme v plnej miere ako bežný vírus. Imunitný systém však stimuluje rovnako. Vakcinuje sa ešte len krátku dobu, otázne preto je, aký častý bude v budúcnosti u očkovaných ľudí výskyt pásového oparu,“ odpovedá MUDr. Miková.
Pomôžu antivirotiká?
Keď sa povie herpes, väčšine z nás sa hneď v mysli vynoria typické svrbivé pľuzgieriky na perách. Ovčie kiahne sa tiež prejavujú na koži a rovnako aj pásový opar. Znamená to, že keď máme v tele spiaci herpetický vírus a znovu sa aktivuje, vždy sa prejaví navonok kožnými prejavmi?
Podľa slov MUDr. Mikovej to tak nemusí byť. Vírus môže pri aktivácii viesť k širokej škále prejavov, obvykle neurologických, prípadne gastrointestinálnych (týkajúcich sa tráviaceho systému). Preto keď máte rôzne ťažkosti, ktoré by mohli poukazovať na aktivitu herpetických vírusov v organizme, váš ošetrujúci lekár môže dať vyšetriť ich prítomnosť a potom rozhodne aj o prípadnej liečbe. So samotnou liečbou to ale nie je také jednoduché.
„Antivirotiká nevedia vírus zahubiť, iba blokovať jeho množenie. Z palety antivirotík, ktoré dnes máme k dispozícii, sú z herpetických vírusov lieky účinné na CMV (cytomegalovírus), HSV (herpes simplex vírus) a VZV (varicella zoster vírus).“
Počuli ste už o EBV?
V poslednom čase sa veľa hovorí o Epstein-Barrovej víruse (EBV), ktorý tiež patrí do skupiny herpetických vírusov. Väčšina dospelých ho má v sebe, aj keď o tom vôbec netušia.
„Infekcia EBV u malých detí často nespôsobuje klinické prejavy. U mladých dospievajúcich bežne prebieha pod typickým obrazom infekčnej mononukleózy, ktorá sa prejavuje zdurenými mandľami a krčnými lymfatickými uzlinami, zvýšenou teplotou a bolesťami v krku. Môžu byť opuchnuté aj očné viečka. EBV môže byť ale nebezpečný pre komplikácie ako zápal srdcového svalu, útlm krvotvorby a najzávažnejšia je ruptúra (roztrhnutie) sleziny. Tieto komplikácie sú však zriedkavé,“ konštatuje MUDr. Miková.
Dodáva, že ako každý ľudský herpes vírus aj EBV zostáva po prekonaní primárnej infekcie v tele. U inak zdravých jedincov sa môže občas reaktivovať, ale aktívne množenie býva efektívne zastavené imunitným systémom. Reaktivácia, respektíve aktívna infekcia môže spôsobovať problémy napríklad u hematoonkologických pacientov a pacientov po transplantácii orgánov. EBV sa spája aj s výskytom niektorých nádorov ako napríklad karcinóm nosohltana, endemický Burkittov lymfóm, prípadne v určitých prípadoch Hodgkinovho lymfómu.
Mám ho, alebo nie?
Keď má lekár podozrenie, že vo vašom tele šarapatí niektorý z herpetických vírusov a je zodpovedný za vaše zdravotné ťažkosti, nie je problém zistiť, či je to naozaj tak. Ako hovorí MUDr. Miková, diagnostika herpetických vírusov sa v laboratóriách Medirexu vykonáva priamymi aj nepriamymi metódami. Pri priamej metóde sa dokazuje prítomnosť nukleovej kyseliny vírusu, čiže sa priamo zisťuje jeho prítomnosť v organizme. Pri nepriamych metódach sa dokazuje protilátková odpoveď na infekciu. Stačí však na to odber krvi?
„CMV a EBV sa bežne vyšetrujú z krvi. Mnohé vírusy sa však v krvi vyskytujú len prechodne v rámci tzv. virémie (stav, keď vírusy vstupujú do krvného riečiska). Pri správnom načasovaní sa dajú vírusy zachytiť aj v krvi, častejšie sa však vyšetrujú v iných telesných tekutinách, respektíve tkanivách. Keďže vírus sa môže množiť na rôznych miestach, treba starostlivo vybrať aj typ materiálu, ktorý sa odošle na analýzu do laboratória. DNA vírusu sa vyšetruje z rôznych druhov materiálov – krv, likvor, stery z pľuzgierov, plodová voda, očná tekutina, lymfatická uzlina a podobne. Protilátky sa vyšetrujú z krvného séra, likvoru a z očnej tekutiny. Vzájomným porovnaním hladiny protilátok z jednotlivých materiálov (sérum/likvor; sérum/očná tekutina) s použitím ďalších výpočtov sa dá zistiť, či dochádza k lokálnej produkcii protilátok v centrálnom nervovom systéme, resp. v oku.“
Pomôže cesnak alebo citrón?
Ľudia si na internete radia rôzne domáce prípravky proti herpetickým vírusom, najčastejšie je to cesnak, cibuľa alebo citrónová šťava. Podľa domácich receptov sa nimi odporúčajú potierať herpetické vyrážky na ústach alebo na chrbte pri pásovom opare. Môže to proti vírusu naozaj zabrať?
„Osobne by som menované domáce prípravky nepoužila. Skôr to vedie ešte k väčšiemu podráždeniu kože, respektíve sliznice,“ hovorí MUDr. Miková.
Stúpenci alternatívnej medicíny a prírodnej liečby tiež tvrdia, že najsilnejšia protivírusová liečba, ktorú máme, je vitamín C. Je to pravda?
„Nepochybujem o významnej úlohe vitamínu C ako podporného faktora v prevencii pred bežnými virózami. Ale najsilnejšie sú rozhodne štandardne používané registrované antivirotiká,“ dodáva odborníčka.