Naše deti budú mať alergiu častejšie
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sú alergie štvrtým najčastejším celosvetovým ochorením. Predpokladá sa, že do roku 2 050 bude trpieť na niektorú z foriem alergie každý druhý z nás. Alergie sa tak stanú najrozšírenejším civilizačným ochorením, za čo môže hlavne neustále sa zhoršujúca kvalita životného prostredia, genetická predispozícia, ale aj životný štýl. Vďaka štatistikám z Národného centra zdravotníckych informácií vieme aj to, že sa za ostatných sto rokov zvýšil podiel alergikov v populácii z 0,5 % na 40 %. Väčšina alergikov trpí hneď viacerými alergiami naraz.
Najčastejšie sa vyskytujúce a zároveň aj najznámejšie sú peľové alergie. Okrem nich sú bežné aj alergie na prach, plesne, slnko, kozmetiku, zvieratá či niektoré druhy potravín. „Alergie na peľ sa môžu prejaviť v ktoromkoľvek veku, prvé príznaky sa zvyčajne vyskytnú už v detstve, ale objaviť sa môžu aj kedykoľvek v dospelosti,“ konštatuje Elena Tibenská z klinickej imunológie a alergológie zo spoločnosti Medirex. Alergie sa najčastejšie začínajú v detskom veku a pretrvávajú počas celého života. Najviac alergikov žije v Bratislavskom a Košickom kraji a vo väčších mestách.
Pozor aj na pšenicu, repku a skorocel!
Aj keď alergie nemusia ohrozovať život (s výnimkou anafylaktického šoku), dokážu ho poriadne znepríjemniť. Najčastejším typom alergií je už spomínaná peľová alergia, ktorej sezóna sa začína na prelome februára – marca a trvá do konca októbra. Na obrátkach naberá sezóna peľových alergií v apríli až júni, kedy kvitne najviac stromov aj tráv. V prírode sa alergici stretávajú naozaj s veľkým množstvom alergénov. Stromy, obilniny, byliny či kvety – toto všetko im môže výrazne komplikovať život. Elena Tibenská pripomína, že ako prvé, už vo februári, marci, začínajú kvitnúť stromy (lieska, jelša, breza a iné), neskôr od apríla sa pridávajú trávy a byliny, z najznámejších treba spomenúť najmä lipnicu, timotejku, reznačku, skorocel, ďatelinu. Stále väčšie problémy spôsobuje aj repka, alergici by však mali sledovať peľový kalendár, pretože každá peľová sezóna je iná.
Je to len nádcha alebo už alergia?
Reakcie na peľ sú u alergikov rôzne. Spoločným menovateľom je večne plný nos, ťažkosti s dýchaním, časté kýchanie, dráždivý kašeľ či pálenie a slzenie očí. Ak sa k tomu pridá únava, malátnosť, či poruchy spánku, môže dôjsť až k nižšej výkonnosti a zhoršenej koncentrácii.
„Pri alergii kýcha postihnutý výrazne viac ako pri bežnej nádche, a to aj desaťkrát za sebou. Alergická nádcha má rýchly nástup, teda začína hneď po kontakte s alergénom. Alergik nemá v noci takmer žiadne symptómy, zatiaľ čo pri klasickej nádche sa hlieny tvoria i v noci. Ale ak už aj obyčajná nádcha trvá dlhšie ako jeden týždeň a nezlepšuje sa, návšteva lekára by sa nemala podceniť, môže to byť signál nastupujúcej alergie.“
Dá sa voči peľu chrániť?
Ak sa pohybujete vonku, kontaktu s peľmi sa jednoducho nevyhnete. Existujú však rôzne opatrenia, vďaka ktorým vedia alergici kontakt s peľom aspoň čiastočne obmedziť. Dôležité je vetranie, ale len večer alebo v noci, keď je výskyt peľu vo vzduchu najnižší. Aktivity plánované v prírode by v čase peľovej sezóny mali alergici vykonávať popoludní alebo večer, ideálne čerstvo po daždi a prechádzkam by sa mali vyhnúť, ak fúka silný vietor. Von by mali vychádzať zásadne iba v slnečných či dioptrických okuliaroch a po príchode domov by sa mali vždy osprchovať a umyť si vlasy.
Aj s peľovými alergiami sa dá bojovať
Ak pociťujete príznaky, nápadne pripomínajúce alergiu na peľ, rozhodne by ste nemali odkladať návštevu alergológa. Ten vykoná kožné testy na alergény, na základe ktorých určí, či a ktoré pele spôsobujú pacientovi problémy. Výpovedné sú tiež laboratórne testy, pri ktorých na prejavy peľovej alergie upozorní zvýšená hodnota imunoglubínov E. Vysvetľuje Elena Tibenská: „Testy na meranie špecifických IgE protilátok robíme veľmi často aj u nás v Medirexe, na testovanie existuje veľké množstvo testov, ktorými stanovujeme alergie na obrovské množstvo alergénov. Keďže miniaturizácia zasahuje aj do medicínskych laboratórií, máme aj my k dispozícii testy (napr. ISAC ImmunoCAP), v ktorých vieme z jednej kvapky krvi vyšetriť až 112 rôznych alergénov, medzi inými aj pele stromov, obilnín a tráv. Vďaka svojej citlivosti dokáže tento test odhaliť skutočnú príčinu alergií a riziká vážnych reakcií, čím prispieva k spresneniu a stanoveniu správnej diagnózy.“ Na základe výsledkov realizovaných testov nasadí alergológ pacientovi liečbu. Dôležité je dôsledné užívanie liekov a pravidelné kontroly u alergológa, aby sa zabránilo ďalšej progresii ochorenia.
Pri neliečenej peľovej alergii hrozia rôzne komplikácie. „Ak pacient alergiu podcení a nelieči ju, môže sa spektrum alergénov postupne rozširovať. Dokonca je dokázané, že vo väčšine prípadov prerastie neliečená alergia až do astmy,“ uzatvára odborníčka na imunológiu z laboratórií Medirex.
O autorovi
Je absolventkou Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, odbor molekulárna biológia a genetika. V roku 1997 absolvovala špecializačné štúdium v laboratórnych metódach v klinickej imunológii. V roku 2004 absolvovala certifikačný program „Health managment and public health“ organizovaný pod záštitou University of Scranton a v roku 2006 ukončila doktorandské štúdium. Od roku 1994 sa venuje imunológii, najskôr na oddelení klinickej imunológie v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave, kde sa podieľala na riešení viacerých výskumných projektov. V roku 2006 zakladala v Medirexe oddelenie klinickej imunológie, kde pôsobí v úlohe odborného garanta dodnes. V spolupráci s kolegami pod jej vedením sa toto oddelenie zaradilo medzi najväčšie a najmodernejšie laboratórium vo svojom odbore. V odbornej praxi sa špecializuje hlavne na prietokovú cytometriu, ale aj vyšetrenie autoprotilátok, alergií a rozvoj diagnostiky v reprodukčnej imunológii. Pravidelne prednáša na domácich a zahraničných kongresoch a konferenciách, spolupracuje s LFUK na výskumných projektoch, vedie bakalárske a diplomové práce na PriFUK a FaFUK. Je aktívnou členkou viacerých odborných spoločností (SSAKI, SIMS, Pracovná skupina pre reprodukčnú imunológiu pri SSAKI, Česká společnost pro analytickou cytologii) a členkou Prezídia Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov.
