Naše telo je dokonalé. Všetko, čo je jeho súčasťou, plní nejakú funkciu a nič nie je zbytočné. Pravda však je, že kým strata alebo vážne poškodenie niektorých orgánov znamenajú okamžitú smrť, bez iných sa ľahko zaobídeme. To ale neznamená, že organizmu nechýbajú.
Slepé črevo
Dlho sa lekári aj vedci domnievali, že slepé črevo neplní v organizme žiadnu funkciu. Preto keď sa zapálilo, často ho vybrali aj predčasne namiesto toho, aby zvolili liečbu a trpezlivo čakali, či sa nedá do poriadku. Dnes už je jasné, že slepé črevo nemáme v brušnej dutine len na parádu. V skutočnosti je dôležitou súčasťou nášho imunitného systému.
Ako je známe, časť našej imunity sídli v črevách. Pre naše zdravie je dôležitá zdravá črevná flóra, teda prítomnosť telu prospešných baktérií, ktoré okrem iného potláčajú rast a rozmnožovanie choroboplodných zárodkov. Keď sa tie totiž premnožia, nastávajú vážne zdravotné problémy. No a slepé črevo slúži práve ako zásobáreň týchto telu prospešných baktérií. Keď sa naruší črevná mikroflóra, napríklad kvôli hnačke, zápale čriev alebo pri užívaní antibiotík, slepé črevo vie okamžite dodať do tráviaceho traktu prospešné baktérie, čím posilní celkovú imunitu a prispeje k rýchlejšiemu nastoleniu rovnováhy, a teda zdravia.
Slezina
Nachádza sa naľavo od žalúdka, tesne pod rebrami. Má do 11 centimetrov a váži asi 150 gramov. Jej hlavnou úlohou je filtrovať krv, pričom zneškodňuje staré a poškodené červené krvinky. Slúži tiež ako zásobáreň krvi a pomáha nám bojovať proti infekciám. Tak ako slepé črevo, aj slezina je veľmi dôležitou súčasťou imunitného systému. Preto ľudia, ktorí ju z rôznych príčin nemajú, sú náchylnejší na zápalové infekcie a ťažšie s nimi bojujú.
O slezinu človek najčastejšie príde po vážnych úrazoch brušnej dutiny – najmä po autohaváriách. U detí treba dať pozor napríklad aj na bicyklové úrazy, pri ktorých padnú bruškom na riadidlá. Pri mnohých ochoreniach sa slezina môže zväčšiť a môže aj pobolievať. Najčastejšie je to pri vírusových chorobách, napríklad pri mononukleóze (spočiatku sa prejavuje podobne ako angína), ale aj niektorých bakteriálnych či parazitárnych infekciách, taktiež pri ochoreniach pečene a krvi (napríklad anémiách, leukémiách a podobne).
Mandle
V organizme máme jednu nosohltanovú a dve podnebné (krčné) mandle. V 80. rokoch minulého storočia sa deťom mandle vyberali doslova ako na bežiacom páse. A to najmä vtedy, keď trpeli zápalovým ochorením uší alebo častými angínami. Časom sa ale zistilo, že to bola veľká chyba. Mandle sú totiž zodpovedné za tvorbu protilátok v organizme. Ako prvé prichádzajú do kontaktu s choroboplodnými zárodkami zvonka, snažia sa proti nim bojovať a zlikvidovať ich, aby nenarobili v organizme priveľa škody. Je teda prirodzené, že keď mandle nemáme, chýbajú nám.
Na druhej strane, niekedy sa stáva, že mandle prestanú fungovať ako náš obranca a pôsobia skôr opačne – stávajú sa zdrojom infekcie, akousi zásobárňou baktérií, ktoré sa z mandlí potom dostávajú ďalej do organizmu a spôsobujú vážne choroby. Vtedy je lepšie mandle vybrať. Zväčšená nosohltanová mandľa tiež môže u detí spôsobovať chrápanie a sťažené dýchanie, až apnoe v spánku, čo je krátke prerušenie pravidelného dýchania, vplyvom čoho klesá v krvi kyslík, takže orgány a najmä mozog sú slabšie okysličené. Výsledkom môžu byť nadmerná únava, podráždenie, problémy s pamäťou a koncentráciou.
Oblička
Ako je známe, obličky sú párový orgán, teda rodíme sa s dvoma obličkami. Keď nám však jedna chýba – či už vplyvom genetickej chyby, alebo po zranení či vážnej chorobe – bez problémov prežijeme. Druhá oblička zvládne všetky funkcie aj sama. Akurát si potom človek musí na ňu dávať obrovský pozor, aby si ju nezničil a neskončil na dialýze. To znamená najmä zdravo sa stravovať, vyhýbať sa soli a alkoholu, lieky užívať len v skutočne nevyhnutných prípadoch a dávať si pozor na možné zápaly močových ciest.
Keď človek príde o obe obličky, môže žiť ďalej, ale potrebuje dialýzu. Teda filtráciu krvi, ktorú robí za obličky pravidelne prístroj. Okrem toho má človek bez obličiek mnohé obmedzenia – napríklad si musí strážiť príjem tekutín, nemôže jesť napríklad ani šťavnaté ovocie, musí sa vyhýbať fyzickej námahe a podobne.
Reprodukčné orgány
Reprodukčné orgány, ako napríklad vaječníky a maternica u žien či semenníky u mužov, slúžia len na reprodukciu, takže keď ich treba odstrániť pre rôzne ochorenia – najčastejšie je to rakovina alebo u žien myómy maternice – človek bez nich v pohode prežije. Akurát už nemôže rátať s vlastným potomstvom. Na druhej strane, ich odstránenie môže mať negatívny vplyv na psychické zdravie a u žien odstránenie maternice sa spája aj s vyšším rizikom inkontinencie (úniku moču).
Žlčník
Žlč sa tvorí v pečeni a zhromažďuje sa v žlčníku. Žlčník patrí do tráviaceho traktu, nachádza sa pod pravým rebrovým oblúkom a presne tam vás to aj bolí, keď žlčník nefunguje tak, ako má. V žlčníku sa hromadí žlč vtedy, keď nejete, aby ste jej mali dosť na neskoršie spracovanie jedla, hlavne tukov. „Podnetom na vybratie žlčníka sú dlhotrvajúce tráviace ťažkosti a veľké žlčníkové kamene, ktoré telo nedokáže nijako vylúčiť. Žlčník sa môže vyoperovať laparoskopicky alebo klasicky, rezom. Keď vám žlčník vyberú, žlč sa bude tvoriť v pečeni naďalej, akurát sa bude priebežne vylučovať do žalúdka. Po vybratí žlčníka si pacienti musia dávať pozor na väčšie porcie a tiež ťažšie jedlo. Za normálnych okolností by totiž žlčník zabezpečil veľkú dávku žlče na trávenie. Bez neho vám bude tráviť dlhšie, pomalšie a ťažšie. Preto pacienti bez žlčníka musia dodržiavať diétu, kým sa telo nenaučí fungovať bez žlčníka. V ideálnom prípade jeho úlohu prevezme žlčovod. Človek by sa mal po odstránení žlčníka celý život zdravo stravovať a snažiť sa športovať.
A čo chlpy?
Nie sú síce orgánmi, avšak vždy boli dôležitou súčasťou nášho tela. Dnes sme ochlpení menej ako kedysi a ešte aj toho zvyšku sa zbavujeme. Sú zbytočné?
Vo všeobecnosti nás chlpy na tele chránia pred chladom aj pred nadmerným slnečným žiarením. Sú indikátorom nášho vzrušenia aj strachu či agresivity (naježené chlpy). Chlpy tiež pôsobia ako ochrana pri „vstupnej bráne“ – zabraňujú vstupu cudzích predmetov a baktérií do nosa, uší či intímnych oblastí.
Chlpy v obočí zabraňujú stekaniu potu z čela priamo do očí. V podpazuší sa nachádzajú potné žľazy a vďaka chlpom, ktoré zachytávajú pot, ho na tele cítime intenzívnejšie. Prirodzený telesný pach bol v minulosti nesmierne dôležitý pri hľadaní partnerov. Nena-darmo sa hovorí, že náš milovaný nám musí správne voňať!
Aj chlpy v intímnych partiách majú svoj význam – sú akousi prvou ochranou pred nečistotami, baktériami a infekciami, aby sa nedostali ďalej. Keď máte problémy s častými kvasinkovými infekciami, gynekológovia radia neholiť sa tam dole dohladka.