1. Éčka spôsobujú rakovinu.

Je to mýtus.

Kód E je forma medzinárodného označovania prídavných látok (aditív). Každá schválená prídavná látka má svoje písmeno E, ku ktorému je priradené číslo – informácia pre spotrebiteľa.

Aditíva sa pridávajú do potravín na zlepšenie výrobných procesov, prepravy a úschovy potravín, ďalej na zachovanie výživovej hodnoty potravín, na zlepšenie organoleptických vlastností a tiež na zníženie určitého zdravotného rizika (zvyšuje sa tým odolnosť potravín proti chemickým, fyzikálnym i biologickým zmenám na predĺženie trvanlivosti).

Všeobecne môžeme éčka rozdeliť na tie, ktoré sú neškodné, rizikové a také, ktoré ohrozujú naše zdravie. Záleží na tom, či sú prírodné, prírodne identické, alebo umelé. Prídavné látky vyrobené synteticky môžu u niektorých ľudí za hyperaktivitu, bolesti hlavy a brucha, mnohé kožné problémy, nízky tlak a ohrozujú najmä alergikov, astmatikov a deti. Ľudia trpiaci uvedenými zdravotnými problémami by mali pozorne čítať etikety na obaloch výrobkov a vyhýbať sa takým „potravinám“, ktoré obsahujú množstvo éčok.

 

  1. Tavené syry sú škodlivé, lebo obsahujú taviace soli a tie odvápňujú kosti.

Je to mýtus.

Tavené syry sa u nás konzumujú v pomerne veľkom množstve, predovšetkým pre svoju krémovú konzistenciu. Výhodou je aj ich dlhšia trvanlivosť. Vyrábajú sa prepracovaním  prírodných syrov za tepla pomocou taviacich solí, ktoré sú nevyhnutné v procese výroby (napr. fosforečnan sodný a draselný) a ďalších prímesí.

Tak ako ostatné syry, sú bohaté na hodnotné bielkoviny aj vápnik. Ich určitou nevýhodou je vyšší obsah sodíka a nižšia využiteľnosť vápnika v porovnaní s mliekom alebo ostatnými mliečnymi výrobkami. Napriek tomu to neznamená, že by tavené syry nejako ohrozovali naše zdravie a že by sme ich radšej nemali konzumovať.

Skôr by sme tieto syry nemali zaraďovať ako jediný zdroj vápnika, konzumovať ich príliš často alebo v nadmernom množstve. Prednosť by sme mali dávať prírodným syrom a tavené zaraďovať iba občas na spestrenie jedálneho lístka.

  1. Tmavé pečivo je zdravšie ako svetlé.

Je to mýtus.

Biele pečivo sa vyrába z bielej múky, pričom pri výrobe sa používa vnútorná časť zrna, ktorá je po odstránení vonkajšej časti ochudobnená o značnú časť minerálov a vitamínov. Biele pečivo nás zasýti na kratší čas a po konzumácii výrobkov z bielej múky hladina cukru v tele značne kolíše.

Tmavé pečivo (príp. tmavé pečivo s posypom zrniečok) sa vyrába z farbenej bielej múky. Pšeničná biela múka býva zafarbená napríklad karamelom, melasou, čakankou alebo praženým jačmeňom (upravená biela múka má tie isté vlastnosti ako biela múka). Preto je vhodné mať na pamäti, že nemusí platiť –  tmavé pečivo je zdravšie ako biele pečivo.

Vhodnejšie je celozrnné pečivo, ktoré sa vyrába z celozrnnej múky. Tá sa získava mletím celého zrna obilia vrátane vonkajšej vrstvy (obalu) zrna a klíčka. Celozrnné pečivo je bohaté na vlákninu, obsahuje celú škálu vitamínov a minerálnych látok. Má nižší glykemický index ako výrobky z bielej múky. Po konzumácii celozrnného pečiva hladina cukru v krvi nekolíše a navodzuje dlhší pocit nasýtenia.

 

  1. Plnotučné mlieko obsahuje viac živín ako mlieko s 0,5 % tuku.

Je to mýtus.

Mlieko má svoje nezastupiteľné miesto vo výžive ľudí. Obsahuje mnohé biologicky významné látky, hlavne vitamíny skupiny B (B₁, B₂, B₆, B₁₂), ďalej vitamíny A, D, E a niacín, z minerálnych látok sú najdôležitejšie Ca a P. Napríklad v litri mlieka sa nachádza polovičná odporúčaná denná dávka bielkovín pre dospelého človeka.

Pri výrobe nízkotučného mlieka sa z plnotučného mlieka odstredí tuk (a už sa ničím nenahrádza) a pre mnohých je to len zafarbená voda (aj plnotučné mlieko obsahuje takmer 89 % vody!). Rozdiel medzi nimi je len v obsahu tuku a v tuku rozpustných vitamínoch A, D, E a K. Všetky ostatné živiny (vrátane vápnika) ostávajú zachované.

 
Instagram

Páčil sa vám článok? Ohodnoťte ho tu

No votes yet.
Please wait...
Voting is currently disabled, data maintenance in progress.

O autorovi

Ľudmila Andilová
Všetky články autora
Narodila vo Veľkých Levároch a študovala na Strednej zdravotníckej škole v Bratislave. V roku 1990 ukončila pomaturitné špecializačné štúdium v odbore diétna sestra. V nemocnici v Malackách pracuje už 40 rokov. Najskôr pracovala ako diétna sestra stravovacej prevádzky lôžkového zariadenia, potom ako diétna sestra diabetologickej ambulancie v NsP Malacky. Od roku 1993 svoje dlhoročné skúsenosti v oblasti výživy uplatňuje vo funkcii vedúcej oddelenia liečebnej výživy a stravovania, pri zabezpečovaní prípravy liečebnej výživy pre pacientov a stravovaní zamestnancov. Vo voľnom čase rada číta knihy, cvičí jogu a obľubuje prechádzky v prírode.
Ing. Soňa Ottingerová
Všetky články autora
Narodila sa v Malackách. Strednú zdravotnícku školu ukončila v roku 1998. Následne si svoje vzdelanie v odbore výživy ľudí rozšírila na vysokej škole, ktorú skončila v roku 2006. Po skončení materskej dovolenky, v roku 2015, nastúpila na oddelenie liečebnej výživy a stravovania, kde spolu s kolegyňou Ľudmilou Andilovou zabezpečuje stravovanie pre pacientov a zamestnancov malackej nemocnice. Vo svojom voľnom čase spolu s rodinou chodí na turistiku, bicykel alebo lyže.
Ing. Soňa Henteková
Všetky články autora
V roku 2006 ukončila strednú zdravotnícku školu, odbor Asistent výživy. Vzdelanie v oblasti liečebnej výživy si rozšírila na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov v Nitre – odbor Výživa ľudí. V nemocnici v Malackách pracuje od roku 2012 na Oddelení liečebnej výživy a stravovania. Popri zamestnaní sa venuje cvičeniu metódy Pilates, kde aj vedie skupinové hodiny ako inštruktorka. V osobnom živote je hlavne mamou dvoch malých detí, s ktorými trávi svoj voľný čas.