1. Pečivo je najväčším vinníkom priberania.
Je to mýtus.
Organizmu je v podstate jedno, z akého zdroja čerpá energiu. Pri snahe schudnúť treba znížiť celkový energetický príjem a zvýšiť výdaj energie tak, aby sa dosiahla negatívna energetická bilancia. Rýchlosť vstrebávania bieleho pečiva je vysoká, preto poskytuje organizmu rýchly, ale zároveň krátkodobý zdroj energie a spôsobuje výraznejšie výkyvy hladiny inzulínu. Celozrnné výrobky sú trávené a vstrebávané pomaly. Sacharidy nachádzajúce sa v týchto produktoch sú výhodnejšie. Čím trvá trávenie potravy dlhšie, tým je proces uvoľňovania energie pomalší a je tiež zaistený jej dlhodobý prísun, a teda celkový pocit nasýtenia. Celozrnné výrobky sú cenné z hľadiska zdravej výživy a prevencie viacerých chronických chorôb pre vysoký obsah vlákniny. Energetická hodnota celozrnného pečiva sa od bieleho pečiva zásadne nelíši.
2. Mlieko spôsobuje zahlienenie organizmu.
Je to mýtus.
Mlieko je cennou potravinou pre obsah rôznych dôležitých látok. Viera v mliečno-hlienovú teóriu je podporovaná dvomi charakteristikami samotného mlieka. Prvou je jeho vizuálna stránka a tou druhou je dokázaná schopnosť mliečnych bielkovín priľnúť k sliznici úst a držať sa na nej o pár minút dlhšie, ako sme zvyknutí pri iných potravinách. To môže vyvolať dojem, že vás mlieko zahlieňuje. V skutočnosti mlieko nie je príčinou vzniku hlienu. Ide o subjektívny pocit.
3. Bezlepková diéta je zdravá, a preto by ju mali držať aj ľudia, ktorí nie sú alergickí na lepok.
Je to mýtus.
V súčasnosti sa výroba a predaj bezlepkových potravín stáva rozvinutým a lukratívnym biznisom. Riziko „módy“ bezlepkových potravín spočíva v tom, že sa mnohí (možno inak zdraví) ľudia vydávajú na cestu konzumácie potravín, ktoré nie sú biologicky plnohodnotné. Bezlepkové potraviny sú vyrábané najmä z bielej bezlepkovej múky. Preto často neobsahujú dostatok vlákniny, železa, vitamínov skupiny B, vápnika, fosforu a zinku. Z toho vyplýva riziko deficitu dôležitých živín. Produkty bez lepku obsahujú viac cukru a tuku. V skutočnosti sa človek môže rozhodnúť lepok nejesť, ale potom je dôležitá voľba potravín, ktoré ho nahradzujú, pretože od toho závisí kalorický prísun a vyváženosť stravy.
4. Nízkotučné mliečne výrobky sú zdravšie ako tie plnotučné.
Je to mýtus.
Výroba nízkotučných výrobkov spočíva v odobraní tuku z mlieka a jeho nahradení. Do nízkotučných mliečnych výrobkov sa pridáva škrob, želatína či iné zahusťovadlo v dôsledku zachovania textúry a konzistencie. Nízkotučné výrobky môžu znížiť príjem tuku a príjem energie z tuku, ale ľudia deficit energie následne kompenzujú zvýšenou konzumáciou iných živín, prednostne sacharidov. Ľudia majú tendenciu zjesť viac potravy s vedomím, že obsahuje menej tuku a energie.
5. Ak nahradíme biely cukor trstinovým, získame zdravú alternatívu sladidla.
Je to mýtus.
Prirodzenou súčasťou trstinového cukru je trstinová melasa, ktorá obsahuje minerálne látky (horčík, železo, zinok). Na rozdiel od bieleho cukru si trstinový cukor tieto minerálne látky zachováva i po spracovaní. V porovnaní s repným cukrom má trstinový cukor vyšší obsah jednoduchých ovocných cukrov – glukózy a fruktózy, lepšie stráviteľných. Biely rafinovaný cukor opakovanou kryštalizáciou stráca cenné látky. Zloženie bieleho a trstinového cukru je však približne rovnaké, stále ide o sacharózu. Stále je to cukor, z ktorého sa tiež priberá. Nadmerné sladenie akýmkoľvek cukrom škodí organizmu.
Odborníčky na výživu odkazujú:
Riadiť sa rozmanitými radami o výžive nie je správne. Predovšetkým by sa mal zabezpečiť optimálny príjem energie. To znamená prijímať len také množstvo potravy, ktoré je potrebné na udržanie normálnej hmotnosti (príjem = výdaj). Príjem energie by sa mal regulovať a riadiť vekom, pohlavím, pracovnou aktivitou, aktuálnou hmotnosťou tela a zdravotným stavom.
O autorovi
Narodila sa v Malackách. Strednú zdravotnícku školu ukončila v roku 1998. Následne si svoje vzdelanie v odbore výživy ľudí rozšírila na vysokej škole, ktorú skončila v roku 2006. Po skončení materskej dovolenky, v roku 2015, nastúpila na oddelenie liečebnej výživy a stravovania, kde spolu s kolegyňou Ľudmilou Andilovou zabezpečuje stravovanie pre pacientov a zamestnancov malackej nemocnice. Vo svojom voľnom čase spolu s rodinou chodí na turistiku, bicykel alebo lyže.
Narodila vo Veľkých Levároch a študovala na Strednej zdravotníckej škole v Bratislave. V roku 1990 ukončila pomaturitné špecializačné štúdium v odbore diétna sestra. V nemocnici v Malackách pracuje už 40 rokov. Najskôr pracovala ako diétna sestra stravovacej prevádzky lôžkového zariadenia, potom ako diétna sestra diabetologickej ambulancie v NsP Malacky. Od roku 1993 svoje dlhoročné skúsenosti v oblasti výživy uplatňuje vo funkcii vedúcej oddelenia liečebnej výživy a stravovania, pri zabezpečovaní prípravy liečebnej výživy pre pacientov a stravovaní zamestnancov. Vo voľnom čase rada číta knihy, cvičí jogu a obľubuje prechádzky v prírode.
