Cranium je lebka a sacrum zase krížová kosť. Od toho je odvodený názov kraniosakrálna terapia. Znie to náročne, ale princíp je veľmi jednoduchý. Dalo by sa povedať, že táto „masáž“ sa sústreďuje na prúdenie mozgovomiechovej tekutiny, ktorá v pravidelnom rytme pulzuje v systéme mozgových a miechových blán od lebky, cez chrbticu ku krížovej kosti. Keď niekde prúdi pomalšie, pretože sa z nejakého dôvodu vytvorí prekážka (napríklad po úraze, pri nadmernom strese, u detí pri ťažkom pôrode a podobne), vzniká nerovnováha a výsledkom môže byť bolesť. Pri kraniosakrálnej terapii je základom vrátiť telo späť do rovnováhy, spriechodniť všetky „cesty“ a rozprúdiť mozgovomiechový mok tak, ako treba, a tým zharmonizovať celé telo.
Keď lebka dýcha
Kraniosakrálna terapia vychádza z osteopatie. Americký osteopat doktor William Sutherland si všimol, že lebka sa pohybuje, akoby sa nafukovala a zase zmenšovala, a že to súvisí s prílivom a odlivom mozgovomiechového moku. Keď sa vytvára mozgový mok, tekutina sa rozpína, hlava sa mierne rozširuje, nastáva akoby nádych. A my cítime rozpínanie všetkých tekutín tela pri dotyku na členkoch, kolenách, bedrových kostiach, hrudníku, pleciach a hlave. Potom sa tekutiny zase zlievajú do centrálnej línie a nastáva akoby výdych a mierne „stiahnutie“ lebky.
Úrazy z minulosti
Problém s prúdením mozgovomiechového moku môže nastať napríklad po úrazoch, ktoré ani nemusíme vnímať ako veľmi vážne. Napríklad ako dieťa tvrdo spadnete na zadok a v dospelosti vás začne bolievať hlava. Absolvujete množstvo vyšetrení, ale nikto sa nepozrie na to, že pred rokmi ste silno spadli a posunula sa vám kostrč. Telo sa snaží vytvoriť rovnováhu, avšak prúdenie mozgovomiechového moku môže byť narušené, už tam nie je harmónia.
Ďalší z faktorov je pôrod. Je to hranica medzi životom a smrťou, ktorá každého z nás výrazne ovplyvňuje. Pri prechode pôrodnými cestami sa môže lebka príliš stlačiť, niečo sa zablokuje a dieťa je zrazu plačlivé alebo máva koliky. Problémy vznikajú aj pri vákuovom pôrode, ktorý je pre dieťa veľkou záťažou. Preto vždy, keď máme nejaké ťažkosti, nemali by sme sa sústrediť len na to miesto, z ktorého vychádza bolesť, ale treba hľadať skutočný zdroj problémov. A ten môže byť niekde úplne inde.
Telo sa vždy prejaví
Pri kraniosakrálnej terapii používa terapeut ľahučký dotyk, ktorý má váhu listovej obálky (asi 5 gramov). Netlačí, nepracuje s energiou, jednoducho sa vás len dotýka a sleduje rytmus prúdu mozgovomiechového moku. Telo sa vždy nejako prejaví a ukáže, kde je problém. Ide len o to, aby terapeut mal vycibrený hmat a vnímal to. Pri jemnom dotyku sa telo dokonale uvoľní a môže sa začať ozdravný proces.
Dôraz sa kladie na päť hlavných oblastí, ktoré sa ošetrujú. Terapeuti hovoria, že tieto oblasti pôsobia akoby sitká, cez ktoré sa niečo filtruje. A ako všetci vieme, keď sa sitko upchá, tekutina tadiaľ neprejde. Preto tieto oblasti výrazne ovplyvňujú celý kraniálny systém – je to panva, bránica, horná hrudná aparatúra, jazylka (malá kostička, o ktorej veľa ľudí nevie, upína sa však na ňu veľa svalov) a záhlavná kosť. A samostatne sa ošetruje lebka. Niekedy stačí len ošetrenie panvy a systém už ďalej sám začne obnovovať životné sily. Alebo sa môže robiť len lokálne ošetrenie, že sa ošetrí napríklad tvárová časť hlavy.
Hľadá sa zdroj
Terapeuti niekedy používajú aj tzv. resetovú metódu, pri ktorej sa jemne pritlačia kosti lebky a začína sa načerpávať mozgovomiechový mok. Keď sa dotyk uvoľní, prúdenie mozgovomiechového moku sa zase naplno obnoví, avšak pod väčším tlakom, akoby všetko prepláchol a prečistil. Ľudia sa pri tom niekedy zhlboka nadýchnu. Preto sa to nazýva aj druhý dych alebo reštart organizmu.
Ako sme už spomínali, množstvo problémov vzniká pod vplyvom úrazov, avšak riadne vykoľajiť nás vedia aj rôzne preťaženia, stresové situácie či silné emocionálne zážitky.
Bolí to?
Najmä keď ľudia prichádzajú za terapeutom s dlhodobou chronickou bolesťou, neraz sa pýtajú, či kraniosakrálna terapia bolí. Väčšina ľudí pri nej pociťuje absolútne uvoľnenie, dokonca také, že zaspia. Niekedy však, keď sa začnú uvoľňovať blokády, môžete pocítiť akoby miernu bolesť. Alebo keď sa ošetruje panva, môžete mať pocit, že vás začnú ťahať nohy, pretože celý systém a jeho nastavenie sa tým mení. Človek si často vôbec neuvedomuje, že chodí mierne vykrivený, aby tak kompenzoval napríklad bolesť v nohe či v ramene. A keď sa to dáva do poriadku, môžete pocítiť miernu bolesť alebo napríklad nervový zášklb, keď sú nervy preaktivované. Prípadne si na niečo spomeniete a vybaví sa vám zážitok, s ktorým je spojená bolesť. Avšak toto je skôr ojedinelé, väčšinou je kraniosakrálna terapia veľmi príjemná. V zahraničí, najmä v Nemecku, vo Švajčiarsku a Francúzsku sa využíva skôr preventívne. Napríklad je výborná pre tehotné ženy pred pôrodom, kedy je veľmi dôležitá správna poloha kostrče. No využíva sa aj pri deťoch, či už pri chorobách a zraneniach, alebo keď majú poruchy učenia či problém so sústredením.
Kedy sa odporúča kraniosakrálna terapia?
- pri bolestiach chrbtice a hlavy, závratoch a hučaní v ušiach
- pri problémoch s hybnosťou končatín
- pri nadmernej únave a strese
- pri zaseknutých nervoch
- pri ťažkostiach s nespavosťou
- pri problémoch s otehotnením