Fajčenie počas tehotnosti môže viesť naozaj k jej vážnym komplikáciám, medzi ktoré patria predčasný pôrod, porucha rastu plodu, nedostatočné zásobenie plodu kyslíkom, predčasné odlučovanie placenty a mnohé iné komplikácie. Ale môže fajčenie cigariet znižovať aj šancu vôbec otehotnieť? „Môže, a to na viacerých úrovniach. V prípade aktívneho fajčenia je pravdepodobnosť, že sa vám nepodarí otehotnieť do jedného roka, až o 50 % vyššia ako u nefajčiarov. Toto číslo je len trošku nižšie dokonca aj v prípade pasívneho fajčenia, teda ak žijete v prostredí, v ktorom sa fajčí. Čím viac cigariet denne vyfajčíte, tým je doba snahy o bábätko štatisticky dlhšia,“ vysvetľuje doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD. z Centra pre asistovanú reprodukciu Gyncare.
Cigarety = pokles zásoby vajíčok
U aktívnych fajčiarok je doba nástupu menopauzy o 1 – 4 roky skôr ako u žien, ktoré nikdy nefajčili. K poklesu zásoby vajíčok vo vaječníkoch však dochádza u fajčiarok už v mladom veku. Zníženú funkčnosť vaječníkov potvrdzuje napríklad aj to, že u fajčiarok sú koncentrácie niektorých hormónov v moči o viac ako polovicu nižšie v porovnaní s nefajčiarkami. Čím viac cigariet žena denne vyfajčí, tým väčšia je pravdepodobnosť poškodenia vaječníkov a zníženej zásoby vajíčok.
U mužov je to ešte komplikovanejšie
Koncentrácia spermií v ejakuláte a ich pohyblivosť je približne o pätinu nižšia u fajčiarov v porovnaní s nefajčiarmi, i keď u väčšiny zostáva ešte stále v rámci normy. Horšie je to však už s funkciou takýchto spermií. „Spermie fajčiarov môžu mať poškodenú genetickú výbavu a je dokázané, že ich schopnosť oplodniť vajíčko je v porovnaní s nefajčiarmi výrazne znížená.
Fajčenie tak u žien, ako aj u mužov, môže viesť k poškodeniu genetickej informácie vajíčok a spermií. To sa prejaví buď zníženou plodnosťou, alebo včasnými potratmi, dokonca je dokázaný napríklad aj zvýšený výskyt Downovho syndrómu u detí od žien – fajčiarok,“ hovorí doc. Toporcerová. U fajčiarok je zvýšený výskyt mimomaternicovej tehotnosti, pretože fajčenie poškodzuje aj činnosť vajcovodov. V rámci liečby neplodnosti je úspešnosť asistovanej reprodukcie u fajčiarok dokázateľne nižšia, priemerne fajčiarky potrebujú na to, aby si domov z pôrodnice odniesli bábätko, dvakrát toľko cyklov umelého oplodnenia ako nefajčiarky.
Aj pasívne fajčenie má rovnaké negatívne účinky ako fajčenie aktívne. „Treba ešte pripomenúť, že aj tzv. moderné cigarety (bez dymu) majú všetky tieto negatívne účinky. Z hľadiska reprodukčnej medicíny teda musíme tak ženám ako aj mužom, ktorí plánujú v budúcnosti mať dieťa, odporúčať nezačínať s fajčením, a ak ste náhodou už začali, tak čo najskôr prestať,“ uzatvára docentka Toporcerová.
O autorovi
Doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD., MBA ukončila štúdium v odbore všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach v roku 2000 a v tom istom roku nastúpila na postgraduálne doktorandské štúdium na II. gynekologicko-pôrodníckej klinike. V apríli 2003 na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave absolvovala kvalifikačnú atestáciu I. stupňa z odboru gynekológia a pôrodníctvo. Od roku 2002 pracovala ako sekundárny lekár a neskôr ako odborný asistent na II. gynekologicko-pôrodníckej klinike LF UPJŠ a UN LP v Košiciach, kde viedla Centrum asistovanej reprodukcie pri II. gynekologicko-pôrodníckej klinike LF UPJŠ a UN LP až do roku 2013. Od roku 2013 do roku 2016 pôsobila ako medicínsky riaditeľ a odborný garant v Sanatóriu pre liečbu neplodnosti v Košiciach. V roku 2007 na SZU v Bratislave absolvovala špecializačnú atestáciu z gynekológie a pôrodníctva a v roku 2012 absolvovala kvalifikačnú skúšku z odboru Reprodukčná medicína na Inštitúte pre postgraduálne vzdelávanie v zdravotníctve v Prahe. Je autorkou a spoluautorkou viacerých odborných monografií, vysokoškolských skrípt a učebníc a odborných vedeckých článkov.
