Podľa výsledkov najnovšieho vedeckého výskumu, v ktorom tím pod vedením Daniele Wikoffovej z Univerzity v Severnej Karolíne porovnal vyše 740 vedeckých štúdií o kofeíne, tri-štyri šálky kávy denne (asi 400 mg kofeínu) sú zdraviu prospešné. No viac ako 500 až 600 mg kofeínu denne už môže spôsobiť búšenie srdca, nervozitu, svalové napätie aj žalúdočné problémy. No vráťme sa k jej kladom.
Spaľuje tuky v tele
Káva nielenže zlepšuje fyzickú a psychickú výkonnosť, ale aj mierne zrýchľuje metabolizmus, čím pomáha spaľovaniu tukov v tele. Znižuje riziko vzniku cukrovky 2. typu, cirhózy aj rakoviny pečene a jej pravidelné pitie chráni pred Alzheimerovou aj Parkinsonovou chorobou. „Parkinsonikom“ dokonca zmierňuje symptómy ochorenia, ako sú triaška a strnulosť svalov. Káva okrem známeho kofeínu obsahuje dokopy 200 antioxidantov, niekoľko dôležitých živín, vrátane vitamínov B2 (podporuje zdravú kožu, vlasy a nechty…), B3 (podporuje zažívanie), B5 (dôležitý napr. pre zdravie očí a pečene), mangánu (chráni
napr. pred osteoporózou), draslíka (pomáha pri prevencii srdcových a mozgových chorôb) či horčíka (napr. zmierňuje chronickú únavu). Pravidelné pitie kávy takisto čiastočne zmierňuje kôrnatenie ciev, preto sa skúma aj jej pozitívny vplyv na srdce.
Pozor pred spaním
Káva je známa predovšetkým ako nápoj zvyšujúci krvný tlak, no tí, ktorí majú problém so spánkom, by si jej poslednú šálku mali dať medzi štvrtou a piatou hodinou poobede. Podľa vedcov z Medical Research Coun-cil Laboratory v Londýne totiž dvojité espresso tri hodiny pred spaním zablokuje tvorbu melatonínu, hormónu, ktorý uľahčuje zaspávanie. Tehotné a dojčiace ženy si môžu dopriať maximálne jednu-dve šálky denne.
Arabica a Robusta
Či už pijete „turka“, „preso“ alebo „nesku“, najčastejšie sú vyrobené z dvoch druhov kávovníkov. Z kávovníka arabského sa produkuje káva Arabica s mierne kyslastou príchuťou a z kávovníka statného horkejšia Robusta. I keď viac kofeínu obsahuje Robusta, v zmesi s Arabicou chuť nápoja zjemňuje. Ľudia sa často mylne domnievajú, že káva a čaj obsahujú dve odlišné povzbudzujúce látky, kofeín a teín. Ich chemický vzorec je totožný, takže dnes sa už hovorí len o kofeíne. V mozgu zvyšuje produkciu adrenalínu a dopamínu, hormónov, ktoré dokážu oddialiť nastupujúcu únavu. V čaji sa však kofeín viaže na aminokyseliny a triesloviny, preto sa uvoľňuje postupne a jeho povzbudzujúca sila pôsobí dlhšie, zatiaľ čo v káve sa po kontakte s kyselinou žalúdočnou rýchlo vstrebáva do tela a aj jeho účinok odznie rýchlejšie.
Čiernym proti mŕtvici
Všetky druhy čajov pochádzajú z čajovníka čínskeho. To, či sa napokon budú predávať ako čierny, zelený alebo biely čaj, záleží na spôsobe spracovania jeho lístkov. Pre vznik čierneho čaju je dôležité, aby lístky čajovníka prešli oxidáciou. Po 10 až 20 hodinách sušenia putujú do stroja, ktorý ich zvinie do roliek. Pritom sa narušia ich bunkové membrány a dôjde v nich k chemickým zmenám prospešným pre naše zdravie. Potom sa ešte dávajú sušiť. Čierny čaj má horkastú príchuť a má viac kofeínu ako ostatné čaje. Lúhuje sa 2 až 3 minúty vo vriacej vode. Pri dlhšom lúhovaní sa z neho uvoľní utlmujúci katechín. Čierny čaj obsahuje teaflavíny a tearubigíny, antioxidanty, ktorým sa pripisuje schopnosť znižovať cholesterol. Tri a viac šálok tohto nápoja denne znižuje aj riziko mŕtvice.
Zelený chráni aj zuby
Zelený čaj neprechádza oxidáciou, suší sa maximálne dve hodiny alebo vôbec a rovno sa praží, pečie alebo naparuje. Potom sa jeho lístky tvarujú a sušia. Zalieva sa vodou, ktorá prešla varom a ochladla na 75 až 80 °C, obsahuje však o dve tretiny menej kofeínu ako čierny. Lúhuje sa iba 1 až 2 minúty a podľa výskumov pravidelná konzumácia 3 až 5 jeho šálok denne znižuje riziko rakoviny aj kardiovaskulárnych chorôb, chráni pečeň pred stukovatením, urýchľuje liečbu zápalov a vďaka obsahu fluóru dokonca bráni tvorbe zubného kazu.
Biely omladzuje
Biely čaj kedysi mohli piť iba cisári. Vyrába sa totiž z práve rozvinutých lístkov čajovníka. Obsahuje najmenej kofeínu, zalieva sa vodou teplou 65 až 70 °C a lúhuje sa 1 až 2 minúty. Je prevenciou srdcových chorôb a rakoviny, zmierňuje príznaky cukrovky a spomaľuje proces starnutia.
Objavili ich vďaka náhode
Podľa historických prameňov ľudia poznajú čajovník najmenej 5 000 rokov, kým kávu asi od 9. storočia nášho letopočtu. K objavom oboch plodín sa viažu zaujímavé legendy. Účinky čaju vraj odhalil čínsky cisár a kávy etiópsky pastier kôz. No ich postavenie tu nezohráva žiaden význam. Podstatné je, že obaja mali dobré pozorovacie schopnosti a so svojimi objavmi sa podelili. Čínsky cisár Shen Nungom vraj v roku 2737 pred n. l. posedával pod čajovníkom, keď mu z neho spadol list do nádoby s horúcou vodou. Nevšimol si to, odpil si z nej a chuť aj lahodná vôňa tekutiny ho zaujali. A pretože Shen Nung bol výborný liečiteľ, postupne pozoroval pozitívne účinky čaju a chýr o ňom rýchlo rozšíril.
Pastier kôz v Etiópii si však účinky kávovníkových plodov všimol na kozách. Po ich zjedení boli veselé a energické, preto pár červených bobúľ (kávové zrná sú v nich) odniesol mníchom do najbližšieho kláštora. Mnísi si z nich uvarili nápoj a smelo ho otestovali na sebe. Jeho účinok ich potešil, pri nočných modlitbách boli bdelí a neuniklo im ani to, že sa im vďaka nemu zrýchlilo myslenie a prebudila tvorivosť. Aj preto dostal názov kahve – omamný nápoj. Do západného sveta sa však káva aj čaj dostali oveľa neskôr, asi až v 16. storočí.