Ženy dostavajú do daru ohraničené množstvo pohlavných buniek. Dievčatká sa narodia asi s dvomi miliónom vajíčok, ale do puberty veľkú časť „spotrebujú“ a plodné obdobie ženy  začína s počtom asi 400 000 vajíčok.

„Žena môže mať aj pravidelné menštruačné krvácanie, ale nikto bez vyšetrenia nepovie, či u nej vajíčko dozrieva a či sa aj uvoľňuje. Žena sama nezistí, že neovuluje, pokiaľ sa to nespája s inými prejavmi,“ hovorí MUDr. Miroslav Herman z Centra asistovanej reprodukcie Gyncare. „My pri ženách, ktoré nevedia otehotnieť, vyšetrujeme za akých hormonálnych podmienok vajíčko dozrieva, a či sa aj uvoľňuje. Ultrazvukom sledujeme rast folikulu, ale aj hormonálne hladiny, ktoré vypovedajú o tom, či sa tam niečo deje a hlavne v akej kvalite.“

Anovulačný cyklus sa vyskytuje často ako súčasť endometriózy, polycystických vaječníkov, vyvolať ho môžu zápalové a pozápalové stavy, metabolické, endokrinologické, autoimunitné či nádorové ochorenia, ale na anovuláciu vplýva aj genetika, psychiatrické ochorenia či užívanie niektorých liekov.

Ak test z lekárne potvrdí ovuláciu, ale nedarí sa 

Žena, ktorá sa snaží otehotnieť, si spraví bežný test na ovuláciu z lekárne. Ten potvrdí, že sa začala len produkcia LH hormónu – tento dej sa spája s ovuláciou, ale nepotvrdzuje  ovuláciu. Gynekológov však už viac zaujíma aj to pozadie. Ultrazvukom pozorujú rast folikulov. Spočiatku ich rastie viac, po čase preberá dominanciu jeden, ktorý približne v strede cyklu praská a uvoľní sa z neho zrelé vajíčko. Zvyšné menšie folikuly zanikajú. V mieste prasknutého folikulu vzniká žlté teliesko.

Pri anovulačnom cykle folikul nenarastie. V  iných prípadoch narastie, ale nepraskne a vajíčko ostáva v neprasknutom folikule. Po čase sa zmení na cystický útvar. Nezriedka prasknutý folikul nemusí obsahovať vajíčko, alebo obsahuje vajíčko zmenenej kvality.

Kvalitu vajíčka určujú rôzne hormonálne, metabolické a genetické regulačné mechanizmy a dokonca aj vplyv prostredia. Ak niektorý z nich zlyhá, vajíčko je zlej kvality a často sa pripojí aj jeho zadržanie v neprasknutom folikule. „Pred ovuláciou sa vajíčko delí na dve geneticky identické časti. Jedna časť bude k dispozícii pre oplodnenie a druhá sa vylučuje pod obal vajíčka ako polové teliesko. Hovoríme o zrelom vajíčku, ktoré je schopné oplodnenia a disponuje polovicou genetickej informácie. Druhú polovicu dodá pri oplodnení spermia. Ako sa to vajíčko rozdelilo, to napovie iba genetické vyšetrenie konkrétnej bunky. Jedna polovica totiž môže byť geneticky iná ako druhá. Poruchy delenia buniek nastávajú aj pri prvom delení oplodneného vajíčka a neskôr aj v období delenia buniek embrya, čo signalizuje problém. Takýto problém majú často páry, ktoré opakovane potrácajú, alebo dáma nevie otehotnieť,“ vysvetľuje doktor Herman.

 

Na neuvoľňovanie vajíčka vplýva aj stres

Aj hormonálne zmeny počas života, nadváha, či naopak prílišná chudosť, fyzická námaha, zmena prostredia, akútne ochorenia – to všetko môže ovplyvniť anovuláciu. Šanca, že mladý a plodný pár počne dieťa pri nechránenom pohlavnom styku počas jedného mesiaca, je iba 17 percent a po 35. roku sa ďalej znižuje. Preto problém s neplodnosťou a vyšetrenie prípadnej anovulácie treba zveriť odborníkom v Centre pre asistovanú reprodukciu Gyncare.

 
Instagram

Páčil sa vám článok? Ohodnoťte ho tu

No votes yet.
Please wait...
Voting is currently disabled, data maintenance in progress.

O autorovi

MUDr. Miroslav Herman, PhD.
Všetky články autora
Doktor Herman je jedným zo zakladateľov asistovanej reprodukcie na Slovensku. Problematike sa venuje takmer 30 rokov. Stál pri zrode I. celoštátneho centra asistovanej reprodukcie na II. gynekologicko-pôrodníckej klinike LF UPJŠ v Košiciach. V roku 2001 založil prvé neštátne centrum Asistovanej reprodukcie Gyncare, kde pôsobil ako riaditeľ a odborný garant. Je spoluzakladateľom prvej spermiobanky v Slovenskej republike podľa noriem Európskej únie. Má za sebou viac ako 6000 odberov pohlavných buniek a prenosov embryí. Pôsobil vo funkcii Predsedu výboru asistovanej reprodukcie pri Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti. Pracoval ako člen redakčnej rady odborného časopisu a je autorom či spoluautorom viacerých odborných prác doma a v zahraničí. Prvé skúsenosti v asistovanej reprodukcii získal počas vedeckých a študijných pobytov vo Veľkej Británii, Izraeli a USA. Pracuje ako gynekológ centra pre asistovanú reprodukciu Gyncare. Počas praxe sa mu podarilo pomôcť stovkám párov, ktorým príroda skomplikovala cestu k rodičovstvu.