Klinčeky sú späť! Znovu si získavajú pozornosť a obľubu záhradkárov. Veď kto by dokázal odolať ich pôvabným kvietkom s príjemnou korenistou vôňou?
Už si len hmlisto spomíname na všetky narodeniny a sviatky, keď sme oslávencov obdarúvali kyticou týchto obligátnych kvetov. Aj v záhradách sme sa na tieto drobné čarovné kvietky dívali zvrchu. Možno preto, lebo si ľudia mysleli, že klinčeky kvitnú iba krátko, pritom väčšina kvitne od konca mája alebo júna až do konca leta.
Milujú slnečné lúče
Je to pritom skôr otázka toho, či klinček rastie na vhodnom mieste. Naše mokré a chladné zimy tejto rastline vôbec nevyhovujú. Veď mnohé druhy klinčeka pochádzajú z horských oblastí Stredomoria, takže sa im darí skôr na slnečných miestach s priepustnou pôdou bohatou na minerálne látky. Mokrá a nepriepustná pôda, dlhodobý tieň a nadbytok výživných látok im výrazne škodia. Ílovitú pôdu by ste mali preto premiešať s pieskom alebo štrkom.
Na záhone s prístupom slnečných lúčov si však ich pestovanie možno úspešne vyskúšať a vysadiť tam napríklad klinček sivý (Dianthus gratianopolitanus). Z neho vyšľachtené hybridy patria k najkrajšie voňajúcim klinčekom vôbec a možno ich pestovať aj v nádobách a na skalke.
Pozoruhodným zástupcom rodu je klinček perovitý (Dianthus plumarius), ktorý dosahuje výšku 20 až 30 cm a takisto vytvára vankúšovité spoločenstvá, ktoré si aj počas zimy zachovávajú rovnakú farbu listov a stoniek.
Vankúšovité možno pestovať aj v nádobách
Klinček čínsky (Dianthus chinensis) je síce viacročná rastlina, ale pestuje sa ako letnička. Aj preto sa nazýva letný klinček. Jeho kvety s rozstrapkanými koncami korunných lupienkov síce nevoňajú, ale vynahradia to husto rozkonárené, skoro a bohato kvitnúce odrody a zmesi s kvetmi, ktoré merajú v priemere až 6 centimetrov.
Klinčekmi s vankúšovitým vzrastom možno vysadiť aj misky, kvetináče, balkónové debničky a suché múriky. Ak časom rastliny stratia svoj pekný tvar, odporúča sa ostrihať ich po odkvitnutí. Inou možnosťou je odkvitnutý kompaktný porast rozdeliť na menšie časti a znovu ich zasadiť.
V prírodne pôsobiacej výsadbe dobre vyzerajú klinčeky, ktoré vytvárajú vzdušné vankúše, napríklad klinček kartuziánsky (Dianthus carthusianorum). Táto trvalka dorastá do výšky asi 50 cm, má vankúšovitý vzrast a úzke, tráve podobné listy. Jej karmínovočervené kvety zväčša vyrastajú v trojiciach až šesticiach z jedného koreňa. Darí sa jej na slnečnom mieste, v piesčitej a vápenatej pôde.
Ak sa vám páči vidiecky a prírodný štýl výsadby, vypestujte si vzdušný a trs trávy pripomínajúci klinček slzičkový (Dianthus deltoides).
Vyššie druhy vhodné na rez
V našom zozname vybraných druhov klinčekov by nemal chýbať ani klinček záhradný (Dianthus caryophyllus) a klinček bradatý (Dianthus barbatus). Ako dvojročná sa pestuje odroda ‚Floristan‘, a to vo farebných zmesiach alebo v jednotlivých farbách. Na dlhých, rovných, silných stonkách sa rozvíjajú veľké kvety. Ako dvojročný sa pestuje aj kultivar ‚Grenadin‘ – biely, ružový a tmavočervený. Ako letnička sa u nás pestuje kultivar ‚Nero‘.
Najznámejší je klinček bradatý
Typickou rastlinou vidieckych záhrad je však klinček bradatý, známy aj ako klinček turecký. Svojimi kvetmi rastúcimi husto vedľa seba a vôňou nám spríjemňuje prostredie od mája do augusta. Je to trvalka s krátkym obdobím rastu, ktorá sa pestuje ako dvojročná rastlina.
Sortiment obsahuje odrody s jednoduchými aj plnými kvetmi. Je vhodný na záhony, ale aj na rez. Možno s ním viazať pekné letné kytice – pôsobia čarovne a neobyčajne a dlho vydržia vo váze. Odrody trpasličieho vzrastu (s výškou do 20 až 25 cm), ako sú ‚Indianer Teppich‘ alebo ‚Rondo Mixture‘, sa dokonale hodia do nízkych okrajov.
V záhrade sa mu bude páčiť na slnečnom mieste s priepustnou a čerstvou pôdou, kde sa dokáže množiť samovýsevom.
Pestovateľské tipy
Zimná ochrana: Takmer všetky viacročné druhy sa vyznačujú dobrou odolnosťou, ak je pôda dostatočne priepustná a v zime sa nevyznačuje prílišnou vlhkosťou. Druhy vhodné do skalky môžu pri chýbajúcej snehovej pokrývke vymrznúť, je preto dobré prikryť ich preventívne netkanou textíliou.
Zálievka a hnojenie: Klinčeky uprednostňujú suché, slnečné stanovištia a potrebujú iba málo vody. Ich úzkymi listmi podobnými tráve a pokrytými voskovitou vrstvou sa vyparuje iba málo vlhkosti. Ani prihnojovanie nie je nutné. Zvädnuté kvety treba pravidelne odstraňovať, aby sa mohli vytvárať nové.
Rozmnožovanie: Najlepšie sa dá väčšina klinčekov množiť odrezkami, ktoré treba odobrať na začiatku leta, v prípade možnosti z nekvitnúcich výhonkov. Zasadiť ich treba do piesčitej výsadbovej zeminy. Možno ich aj vysievať, je to vhodné napríklad pri klinčekoch bradatých alebo slzičkových.
Choroby a škodce: Ich najväčšími nepriateľmi sú vošky a slimáky. Ak je stanovište príliš zamokrené alebo tienisté, sú klinčeky náchylné na hubové ochorenia.