Mnohí začínajúci milovníci vína si senzoricky aj gramaticky môžu pomýliť dve rozličné odrody. V prvom prípade je to výrazne svieža, menej komplikovaná, ale asi najviac tradičná odroda rizling vlašský. Ako jej starší brat a kráľ bielych odrôd je známy rizling rýnsky (vo svete pod názvom Riesling), ktorý má typickú arómu a chuť po marhuliach, lipovom kvete a v sladších verziách nájdete aj hrozienka a med. Pozor, nesmiete si tieto odrody mýliť, lebo vo väčšine prípadov ide o úplne rozdielne vína i v prípade, že ich kupujete od rovnakého vinára a z rovnakého ročníka.
Uveďme si zopár faktov o týchto našich klasických odrodách, ktoré sú u nás mimoriadne populárne.
Rizling vlašský:
synonymá – Wälschriesling, olaszrizling, vlašák,
pravdepodobne pochádza z Francúzska, aj keď mnohí nevylučujú ani severné Taliansko,
dozrieva už začiatkom septembra, no je vhodný aj na prípravu ľadových vín,
pestuje sa iba v 7 štátoch sveta a Slovensko je jedným z nich!
Rizling rýnsky:
synonymá – ryňák, lipka, roháč, Rösslinger, Riesling,
pochádza z Nemecka, odhaduje sa údolie rieky Rýn,
nie je náročný na pôdu, no najkrajšie exempláre sú na bridlicovej a vápencovej pôde,
dozrieva neskôr ako ,vlašák´ a je vhodný na výrobu plných, mohutných vín,
pestuje sa prakticky na celom svete, avšak najznámejšie krajiny sú Nemecko, Rakúsko, Francúzsko (Alsace), Washington a Nový Zéland.
Ako ich kombinovať s jedlom
Čo sa týka kombinácie jedla a vína, tak vôbec nemusíte mať obavy, keďže vína z týchto odrôd sú mimoriadne vhodné pre klasickú slovenskú kuchyňu. Vlašák sa veľmi dobre zhodne s bravčovou krkovičkou, kuracím paprikášom alebo s ovocným šalátom. Ryňák je skvele kombinovateľný s bažantom, teľacinou, ale znesie aj ázijskú kuchyňu a v sladších prípadoch aj terinu z foie gras. Jediné praktické pravidlo je podávať tieto odrody vychladené na teplotu max. 10 °C a v užších pohároch v tvare tulipánu.
Rizling sa hodí aj ku kaprovi alebo i k inej sladkovodnej rybe, takže bez obáv ho môžete podávať v rámci štedrovečerného menu.