Počas svojej praxe pomohli na svet mnohým deťom. Svoje povolanie berú ako poslanie a tešia sa z každého úspechu svojich pacientov. Rozprávali sme sa so Silviou Toporcerovou, odbornou garantkou centra a s Miroslavom Hermanom, odborným garantom tkanivového zariadenia Gyncaru.
Ako dlho sa venujete reprodukčnej medicíne?
Silvia Toporcerová
Reprodukčnej medicíne sa venujem od roku 2000, to znamená 16 rokov. V podstate hneď po skončení vysokej školy som nastúpila na II. gynekologicko-pôrodnícku kliniku LF UPJŠ v Košiciach, kde bolo prvé centrum asistovanej reprodukcie na Slovensku.
Miroslav Herman
Je to viac ako 30 rokov. Problematike asistovanej reprodukcie som sa venoval už v mojej II. atestačnej práci. Z tejto problematiky som obhájil aj titul PhD. Bol som pri založení prvého slovenského referenčného pracoviska pre asistovanú reprodukciu na II. gynekologicko-pôrodníckej klinike LF UPJŠ v Košiciach.
Čím Vás zaujal tento, relatívne mladý, medicínsky odbor?
Silvia Toporcerová
Samotnú gynekológiu som si vybrala preto, lebo má strašne široký rozptyl, od takmer čisto internistických tém až po náročné chirurgické výkony. Rovnako je to aj v rámci reprodukčnej medicíny. Okrem toho v čase, keď som začínala, bola reprodukčná medicína pomerne mladý pododbor gynekológie a veľmi veľa vecí tu bolo ešte nepreskúmaných. Po takmer dvoch desaťročiach sme sa dostali do úplne iných dimenzií a riešime úplne iné problémy, ako to bolo vtedy. Našťastie, znamená to aj to, že vieme pomôcť stále väčšiemu počtu pacientov, čo je veľmi pozitívne.
Miroslav Herman
Veľké neznáme. Lietalo to okolo nás. V tej dobe sa tomu málokto venoval.
Kam sa posunula reprodukčná medicína od svojich začiatkov?
Silvia Toporcerová
Všetky poznatky a vedomosti, ktoré sa nám podarilo doteraz nazbierať, zvýšili úspešnosť in vitro fertilizácie a všeobecne asistovanej reprodukcie niekoľkonásobne. Takže, keď v začiatkoch bolo nutné prenášať do maternice 5 – 6 embryí, aby sme dosiahli úspešnosť okolo 10 – 15 % , dnes u väčšiny pacientok transferujeme do maternice jedno embryo pri úspešnosti okolo 45 %.
Miroslav Herman
Táto progresívna metóda otvorila dvere implementácii mnohých špičkových vedeckých postupov. Nastal informačný a procesný pretlak do takej miery, že to vyvolalo tlak na zmeny v zákonoch krajín a v bioetike. V súčasnosti ovplyvňuje aj spoločenské názorové spektrum. Ovplyvňuje tvorbu nových bio etických noriem.
V čom vidíte budúcnosť reprodukčnej medicíny? Dá sa predpokladať, že výskum v tejto oblasti bude zameraný skôr na odbor genetiky a embryológie?
Silvia Toporcerová
V rámci reprodukčnej medicíny sa posúvame stále na nižšie a nižšie úrovne. Kedysi sme boli radi, keď sme vedeli prinútiť spermiu oplodniť vajíčko, dnes riešime problémy na úrovni bunkových organel, genómu, posúvame sa na molekulárnu úroveň jednotlivých tkanív. Na tieto témy sa dnes sústreďujú aj hlavné výskumné projekty.
Miroslav Herman
Reprodukčná medicína stále ostane multidisciplinárny odbor. Expandovať budú všetky disciplíny, ktoré budú pomáhať na ceste k identifikácii embrya s takým potenciálom, že ho budeme nazývať embryo baby. V budúcnosti sa dostaneme do roviny postavenia embrya ako pacienta s aktívnym prístupom pri prípadnej jeho liečbe.
Aká je dnes najčastejšia príčina neplodnosti, s ktorou sa stretávate vo svojej praxi?
Silvia Toporcerová
Nárast výskytu neplodnosti je spôsobený súčasným životným štýlom a všetkým, čo s tým súvisí. Čo je napríklad aj odsúvanie tehotnosti do vyšších vekových kategórií. Tento trend je v posledných rokoch čím ďalej tým častejší. Čoraz viac sa stretávame s pármi, ktoré chcú mať dieťa po 35. roku veku. Je to vek, kedy je reprodukčná schopnosť ženy, bohužiaľ, nízka a tieto páry by mali vyhľadať odbornú pomoc čo najskôr. Faktory prostredia zase vedú k zhoršovaniu parametrov spermiogramu, rovnako stúpa výskyt zníženej rezervy vaječníkov a predčasnej menopauzy. Ubúda nám síce žien s pozápalovo zmenenými nepriechodnými vajcovodmi, na druhej strane však máme veľa pacientok s endometriózou, u ktorých môže byť funkcia vajíčkovodov rovnako narušená.
Miroslav Herman
Ostali tie isté príčiny neplodnosti ako v minulosti, ale pribudli aj negatívne vplyvy civilizácie. Človek mení túto planétu a spôsob života. Mnohé zmeny sú negatívne až limitujúce pre plodnosť.
Hovoríte, že súčasným trendom je odsúvanie tehotenstva do vyššieho veku. Vedia manželské páry, aké riziko je s tým spojené?
Silvia Toporcerová
Bohužiaľ, aj dnes ešte stále platí, že veľká časť pacientok, ktorým sa nedarí otehotnieť, vyhľadá odbornú pomoc dosť neskoro, niekedy po niekoľkých rokoch neplodnosti. Pacienti si často myslia, že ich návšteva centra asistovanej reprodukcie znamená okamžite in vitro fertilizáciu. Nie je to tak. V našom centre podstúpia diagnostiku, aby sme prišli na to, čo je príčinou neplodnosti. Veľakrát stačí len malý zásah, či už liekmi, alebo nejakým malým operačným zákrokom, a podarí sa im spontánne otehotnieť. Len veľmi malé percento párov, ktoré k nám prídu, sa reálne dostane až k IVF, odhadujem to na 20 – 25 %. Takže ten strach nie je opodstatnený. My nikdy pacientov nenútime, aby určitú liečbu podstúpili. Vždy im dáme niekoľko možností, vysvetlíme im, čo má akú šancu, čo by bolo pre nich najlepšie a, samozrejme, je to potom už na ich vnútornom presvedčení, ktorý z týchto liečebných postupov chcú podstúpiť.
Miroslav Herman
Informovanosť pacienta je vysoká. Trápi ma skôr kvalita informačných zdrojov a úroveň spracovania a využitia informácií pacientom. Spracovanie informácií a následná aktivita pacienta nie je vždy ideálna. Nič s tým neurobíme. Spôsob a hodnoty života neurčujú lekári.
Spomeniete si ešte na najemotívnejší zážitok vo svojej doterajšej kariére?
Silvia Toporcerová
Emotívnych zážitkov máme veľa každý deň. Výsledok našej liečby na rozdiel od niektorých iných odborov vidno okamžite, teda najneskôr do 28 dní. Žena buď otehotnie, alebo neotehotnie. Každé pozitívne hCG je veľký pozitívny zážitok, a naopak, každé negatívne hCG je aj pre nás veľké sklamanie. Hlavne u tých pacientok, kde je náš boj s prírodou dlhý. Na druhej strane, keď nám rodičia pošlú fotku alebo sa prídu ukázať po pôrode s bábätkom, človeka to nabije energiou na ďalšie boje.
Miroslav Herman
Najsilnejším emotívnym zážitkom bolo narodenie prvého dieťaťa zo skúmavky, ktoré sa nám podarilo na našej klinike. Tento zážitok sa nedá ani opísať. Bola to radosť celého pracovného kolektívu. Ako každý lekár v lekárskej praxi sa stretáva aj s negatívami. To najhoršie je, keď lekár je pri pacientovi a nevie mu pomôcť. Žiaľ, aj tieto veci život prináša. V každom prípade každé narodené dieťa nám vedelo vliať veľa nádeje, ktorá nás viedla k tomu, že sme sa venovali tejto práci ešte s väčším úsilím.
