Reumatoidná artritída je charakteristická chronickým zápalom kĺbov, ktorý je podnietený a udržiavaný autoimunitným mechanizmom. Zápal kĺbu sa prejavuje opuchom a bolesťou. Postihnutý pritom môže byť jeden, ale aj viac kĺbov naraz. Väčšinou sú to malé kĺby, pri tých väčších ide už o závažnejší priebeh ochorenia. Najčastejšie bývajú postihnuté kĺby na členkoch, kolenách a podobne. Ak ide o polyartritídu, zvyčajne sú kĺby postihnuté symetricky na oboch stranách. Aj keď reumatoidná artritída postihuje väčšinou kĺby, môže napadnúť aj vnútorné orgány, oči či kožu.
Konkrétne príčiny jej vzniku odborníci doteraz nevypátrali. Je ich viac a určitú úlohu tu zohráva aj genetická predispozícia. Keď ju máte, spúšťačom ochorenia potom môže byť napríklad dáky mikroorganizmus.
Zaujímavé je, že toto ochorenie postihuje častejšie ženy, na jedného muža s artritídou pripadajú dve až štyri ženy. Aj v rámci celosvetového výskytu ochorenia ukazujú štatistiky rozdiely – vyšší výskyt je napríklad v rámci istej etnickej skupiny v Amerike, pričom nízka prítomnosť je u vidieckeho obyvateľstva v Afrike. Zaujímavé je aj to, že reumatoidná artritída začne v zime až dvakrát častejšie než v letných mesiacoch.
TYPICKÉ PREJAVY
Len asi 15 % pacientov príde do ordinácie lekára s akútnym stavom reumatoidnej artritídy, väčšina (50 – 70 %) spozoruje prvé príznaky postupne, začiatok ochorenia je u nich natiahnutý na dlhšie obdobie. Počiatočné subjektívne príznaky bývajú jednak kĺbové a tiež systémové. Medzi tie kĺbové patrí najmä bolestivosť kĺbov, ktorá sa môže rozšíriť aj do tkanív a svalov okolo postihnutých kĺbov. Druhým dôležitým kĺbovým príznakom je ranná stuhnutosť, ktorá sa môže objaviť ešte skôr ako kĺbová bolesť. Trvá zvyčajne viac ako hodinu, čím sa odlišuje od stuhnutosti pri osteoartróze, ktorá má krátkodobý charakter.
Systémové príznaky môžete zaznamenať skôr než tie kĺbové, objaviť sa však môžu aj súčasne alebo nastúpia až po nich. Sem patrí celkový pocit ochorenia, únava, slabosť, môže sa vyskytnúť úbytok hmotnosti alebo poruchy spánku. Nie sú nezvyčajné ani príznaky úzkosti a depresie.
SPRÁVNA DIAGNÓZA
Kým lekár nasadí liečbu, dôležité je stanoviť správnu diagnózu. Avšak určiť, že ide práve o ochorenie reumatoidnej artritídy, nie je jednoduché. Prítomnosť reumatoidných faktorov v tele nie je smerodajná. Tieto faktory sa totiž nájdu aj asi u 1 % zdravej populácie a bývajú pozitívne aj pri iných ochoreniach, ako sú napríklad lepra, tuberkulóza, hepatopatia (poškodenie pečene) alebo pľúcna fibróza. Treba myslieť aj na to, že niekedy na začiatku ochorenia chýbajú a objavia sa až v jeho priebehu, čím sa diagnostická hodnota tiež oslabuje. Významným prvkom pri diagnóze je však röntgenové vyšetrenie.
LIEČBOU SA POTLÁČA ZÁPAL
Hlavným cieľom liečby reumatoidnej artritídy je zvrátenie a spomalenie ochorenia. Ak to nie je možné, tak liečba by mala pacientom aspoň výrazne zlepšiť kvalitu života. Čiže liečbou sa má potlačiť zápal, zmenšiť bolesť, zachovať svalová sila a uchovať jej funkcia, potlačiť deštrukcia kĺbov a zabezpečiť, aby bol človek práceschopný a vedel sa o seba postarať. Dôležitým prvkom liečby je aj vzdelávanie pacienta. Je potrebné vysvetliť mu podstatu choroby, jej priebeh, prognózu, spôsob medikamentóznej liečby, možné nežiaduce účinky, nevyhnutnosť režimových opatrení, rehabilitácie aj monitorovanie bezpečnosti liečby a spoluprácu s inými odborníkmi.
Podstatou liečby je medikamentózne zvládnutie zápalu kĺbu. Pomôcť môže však aj pokoj na lôžku v súčinnosti s rehabilitačným programom, prípadne dlahovanie, ktoré zmierňuje bolesti. Farmakologické postupy je vhodné doplniť aj fyzikálnymi, využíva sa napríklad kryoterapia (liečba chladom), elektroterapia, magnetoterapia či ultrazvukové a laserové metódy. Pre pacientov s reumatoidnou artritídou je veľmi dôležité, aby nosili správnu obuv. Tá by mala byť ušitá na mieru alebo špeciálne upravená, s vložkami na korekciu plochej nohy, korekciu nerovnakej dĺžky končatín podpätkom a podobne. Odporúča sa aj zmeniť jedálny lístok – treba sa stravovať viac „vegetariánsky“, prijímať zvýšené množstvá vitamínu E a omega-3 nenasýtených mastných kyselín.
KOLAGÉNOVÉ INJEKCIE
V praxi sa ako jedna zo šetrných metód liečenia bolesti pohybového a podporného aparátu nielen v reumatologickej, ale aj v ortopedickej, neurologickej a rehabilitačnej oblasti, osvedčilo lokálne podávanie injekčných prípravkov s hlavnou obsahovou zložkou, kolagénom. Kolagén pôsobí proti ochabnutosti spojivového tkaniva, má regeneračný aj analgetický efekt, zlepšuje mobilitu kĺbov a prispieva k uvoľneniu svalstva v danej oblasti. Kolagénové injekcie pomáhajú zmierňovať bolesť a zlepšovať pohyblivosť kĺbov tým, že spomaľujú fyziologickú degeneráciu kĺbov a pridružených tkanív, a to práve v tej oblasti, pre ktorú sú určené. Výhodou kolagénových injekcií je ich bezpečnosť, dobrá znášanlivosť a prírodný pôvod. Sú vhodné pre všetky vekové kategórie a môžu sa kombinovať aj s iným druhom liečby.