Vernosť nie je povinnosť
„Verní môžeme byť len sami sebe, nikomu inému. Preto platí, že nemám povinnosť byť niekomu verná, keď nechcem. Monogamia aj polygamia sú v poriadku, keď to tak cítime, no dôležité je, aby to obaja v páre vnímali podobne. Vieme, že sú muži, ktorým vyhovuje mať viac partneriek a sú aj také ženy. Poznáme bohatých mužov, ktorí majú niekoľko rodín. Je to ok, keď s tým všetci zúčastnení súhlasia. Platí tiež, že v rôznych fázach života to môžeme vnímať inak. Napríklad kým nie sme zaľúbení, neraz máme viaceré paralelné vzťahy, až kým stretneme toho pravého. Vtedy sa precítime do monogamie – zrazu cítim, že chcem byť len s týmto jedným človekom. Baví ma ísť do hĺbky s jedným partnerom a nie do šírky s viacerými. Ibaže aj toto sa môže zmeniť. Dynamika vzťahu závisí aj od toho, ako vieme udržať našu lásku živú a ako náš vzťah rozvíjame v čase. Keď niekto zastane a ten druhý sa vyvíja ďalej, vzniká istá nerovnováha, ktorá potom môže viesť k tomu, že jeden z páru zrazu bude mať oči aj pre niekoho iného. Vzťah vždy treba brať v širších súvislostiach a treba pochopiť, čo sa tam deje,“ hovorí psychologička Hrapková.
Naozaj bol váš vzťah stopercentný?
Často hovoríme: Boli sme šťastní, nič nám nechýbalo, náš vzťah bol skvelý a zrazu prišla nevera… Psychologička Hrapková však vraví, že takto to obvykle nie je. „Väčšinou je to tak, že ten, kto je podvádzaný, zároveň nejakým spôsobom podvádza sám seba – nahovára si, že jeho vzťah je stopercentný, plnohodnotný a ignoruje signály, že v ňom niečo nie je v poriadku. Keď za mnou prídu ľudia s tým, že partner alebo partnerka ich podvádza, väčšinou zistíme, že už od začiatku v tom vzťahu bolo niečo v neporiadku, len si to nepriznali. Partneri vo vzťahu žili ako slon v porceláne, neboli tam úplne spokojní, niečo im vadilo, ale neriešili to. A potom sa stane, že zrazu už vo vzťahu nie som naplno a začnem byť aj niekde inde.“
Ale čo v prípade, keď napriek všetkému chcem, aby sa partner ku mne vrátil a žili sme ďalej v monogamnom vzťahu? Môžem s tým niečo vôbec urobiť? „Samozrejme, že áno. Každý vzťah, ktorý máme, spoluvytvárame. Takže máme presne polovičnú možnosť s tým niečo robiť. Otázka číslo jedna by mala znieť: Naozaj chcem byť s niekým, kto nechce byť len so mnou, keď ja chcem byť len s ním? Ako mám ja sama seba rada, keď chcem niekoho, kto ma až tak úplne nechce alebo komu nestačím? No a druhá vec je, že treba prebrať zodpovednosť za danú situáciu – pretože fakt, že sa mi to deje, neznamená, že som si to ja neprivodila do života. Treba pochopiť, o čom to je, čo to hovorí o mne, či a ako sa z nášho vzťahu dá urobiť to, čo z neho chceme mať, aby partner nemal potrebu ísť aj mimo tohto vzťahu. Možno aj môj muž chce monogamný vzťah, ale má pocit, že so mnou nemôže ísť do takej hĺbky, do akej chce. Možno sa náš vzťah prestal rozvíjať alebo sú tam veci, ktoré treba riešiť, možno treba obnoviť životaschopnosť vzťahu, a to už je priestor aj pre párovú terapiu. Treba pochopiť, prečo sa to deje, čo nevera zrkadlí, ak partnerovi nestačím alebo ak mi on nestačí, to znamená, čo partnerovi vo vzťahu chýba a čo tam chýba mne. To sú veci, ktoré stimulujú prerod vzťahu a veľakrát sa to podarí, takže neraz nevera prinesie aj veľa dobrého. Vzťah sa môže naštartovať nanovo a lepšie,“ konštatuje psychologička.
Stačí, už to nechaj tak!
Pravda je, že väčšina z nás sa aspoň spočiatku snaží o záchranu vzťahu. Niektorí sa ho dokonca držia zubami-nechtami. Kedy už nemá význam snažiť sa veci urovnať a radšej treba ísť ďalej? „Podľa mňa vtedy, keď mi situácia vo vzťahu nevyhovuje a neviem to zmeniť. Pokúsim sa získať partnera späť, porozprávať sa s ním, ako môžeme žiť inak, ale keď tam nie je vôľa z jeho strany, tak by som bola neverná sama sebe, keby som tolerovala podmienky, ktoré mi nevyhovujú. Vzťah robia dvaja. A keď ten druhý nechce, tak vzťah skončil. Alebo potom sa stane, že zostávam vo vzťahu a som ochotná tolerovať nevyhovujúce. Žiaľ, my sme naučení príliš tolerovať zlé a nesnažiť sa o zmenu k lepšiemu.“
Podľa psychologičky Hrapkovej, najdôležitejšie je zostať verní sami sebe a nezostávať vo vzťahu, ktorý ma ničí. Ibaže my, ženy, sme v nevýhode – napríklad tie, ktoré majú malé deti a vedia, že bez manžela by ich ťažko uživili. Tie sú naučené zatvárať oči aj pred opakovanými neverami svojich manželov. „Treba si uvedomiť, že vždy mám nejaké možnosti. Napríklad aj ja sa môžem pozerať inde a môžem si nájsť niekoho, kto ma bude milovať a ešte ma aj uživí. Môžem si nájsť lepšiu prácu. Ak tolerujem nevyhovujúce podmienky a nevidím svoju silu niečo s tým urobiť, podvádzam tentoraz samu seba. A tiež je tu otázka, či sa mi páči byť závislá na mužovi. Ak áno, je to ok, ak nie, môže to stimulovať moju schopnosť postaviť sa na vlastné nohy a začať žiť inak.“
Urobím čokoľvek, len aby neodišiel
No a potom sú tu ešte prípady, keď je žena schopná urobiť čokoľvek, len aby muž s ňou zostal. Pretože ho miluje a nechce bez neho žiť. A neraz dokonca už ide do vzťahu s tým, že vie, že manžel jej verný nikdy nebude. Ničí ju to, ale prehliada to.
„Takáto žena si neváži samu seba. Platí, že vždy sa uspokojíme s takou formou lásky, akú si myslíme, že si zaslúžime. Ak žena neverí, že si zaslúži niečo lepšie, uspokojí sa aj s týmto. Toto je situácia, keď musím popracovať sama na sebe – prečo som zamilovaná do niekoho, kto ma nemiluje? To je veľká otázka! My totiž vždy chceme, aby nás miloval ten druhý. Ale ako milujeme samy seba? Keď ja nemilujem a nevážim si seba, to, čo sa mi dostane späť, bude vždy zrkadlo. To znamená, že pravdepodobne si pritiahnem do života niekoho, kto ma nebude naplno milovať a nebude si ma vážiť. Dostane sa nám späť len to, čo vysielame. To, že ja milujem niekoho, kto ma nemiluje a je so mnou len preto, lebo má so mnou deti a páči sa mu mať niekde hniezdo, je odrazom problematického vzťahu, aký mám sama so sebou. Zároveň platí, že ak ja som s niekým len pre ekonomické dôvody, tak čo to hovorí o mne?“
Ďalšia veľká téma sú deti vo vzťahu. Neraz zostávame s neverníkom kvôli nim. Podľa psychologičky je to chyba, ak vnútorne trpíme. „Deti, bývanie, peniaze alebo obavy z toho, ako sa na nás budú ľudia pozerať, keď sa rozvedieme – to sú všetko nepravé dôvody, ktoré používame ako barličky. My však chceme chodiť po vlastných nohách, nie o barlách… Treba sa zamyslieť nad tým, čo učím svoje deti, keď ostávam s partnerom vo vzťahu, kde nie je láska. Čo im dávam do vienka? Hovorím im – obetujte seba a svoje šťastie kvôli peniazom, deťom či iným obavám. A tiež – vaše osobné šťastie nie je také dôležité, aby stálo zaňho bojovať. Ale keď, naopak, deti uvidia, že ak vzťah nefunguje a nevieme ho urobiť dobrým, tak sa vieme aj slušne rozísť, dávame im úžasnú lekciu, že vždy sme schopní sa o seba postarať, sme flexibilní (a ony tiež) a ukazujeme im, že naše šťastie je na prvom mieste a treba si za ním ísť.“
Psychologička tiež upozorňuje, že keď zostaneme v nevyhovujúcom vzťahu kvôli deťom, môže sa zhoršiť aj náš vzťah s nimi, lebo ich za to nevedome obviňujeme. „Zodpovednosť za svoj život treba vždy zobrať do vlastných rúk. Za všetko, čo sa deje v našom živote, sme zodpovední my, nevyhovárajme sa na nikoho. A treba si tiež uvedomiť, že najskôr musím byť sama (so sebou) spokojná, aby som mohla byť dobrá matka, dobrá partnerka či dobrá pracovníčka…“
O autorovi
Vydavateľstvo BAUER MEDIA SK vzniklo v roku 2007 ako dcérska spoločnosť svetovej skupiny BAUER MEDIA GROUP s viac ako 135 rokov trvajúcou tradíciou, ktorá zaujíma popredné miesto na trhu s komerčnými tlačovými titulmi v Nemecku, Veľkej Británii, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, USA, Číne atď. Mediálna skupina BAUER MEDIA GROUP sa okrem vydávania časopisov a publikácií orientuje aj na digitálne médiá a prevádzku TV a rádiových staníc. Na Slovensku do mediálnej skupiny patrí okrem vydavateľstva aj nezávisle fungujúce populárne Rádio Expres.
