Pred časom ste v priestoroch Hotela Lomnica točili videoklip k piesni speváka Roba Opatovského s názvom Muž miluje ženu. Čím vás oslovili priestory Hotela Lomnica?
Keď som napísala scenár k videoklipu, bol to práve Robo, ktorý prišiel s myšlienkou nakrúcať v Hoteli Lomnica. Môj súkromný názor je ten, že k nemu nadobudol citový vzťah – konkrétne v čase, keď tam mal koncert s orchestrom. V scenári bola sekvencia, že rodičia sú na dovolenke v prekrásnom hoteli vo Vysokých Tatrách. Pozrela som si priestory a bolo rozhodnuté. Zdalo sa mi až neuveriteľné, za aký krátky čas dokázali majitelia tak nádherne zrenovovať tento historický hotel. Má úžasnú atmosféru, myšlienku a páči sa mi.
V súčasnosti má tento singel na youtube obrovský úspech a dokonca cez viac ako 60 000 videní. Čím si myslíte, že ľudí zaujal?
Videnia na youtube narastajú takou rýchlosťou, že teraz je ich už možno vyše 100 000 (úsmev). To nás teší. Ťažko analyzovať pri popsongu, čím zaujal ľudí, ale tejto piesni sa už od začiatku darí až zázračne. Veľmi som chcela Robovi napísať niečo trochu iné než predtým, niečo, pri čom človek spozornie a možno bude chvíľu rozmýšľať nad témou. Stačilo mi, keď povedal, motív: „Keď muž miluje ženu…“ Hneď som dostala chuť rozohrať dramatický príbeh, pretože skutočná láska býva zväčša dramatická, konfrontovaná s prekážkami. Ak k niečomu prídeme ľahko, nemá to pre nás zrejme takú intenzívnu cenu.
A čo je ústrednou témou klipu?
Láska medzi bielym mužom a farebným dievčaťom. Chlapec, jedináčik z dobrej rodiny, sa beznádejne zamiloval, vybral si ženu svojho života. Jeho mama, plná predsudkov, ju však odmietla prijať. Vykričala svojmu synovi, že kým sa s ňou nerozíde, nechce ho vidieť. Skutočne sa tri roky nevideli, až kým sa nestretli úplnou náhodou. Ako to dopadlo? To sa dozviete z videoklipu…
Čo vás inšpirovalo pri tvorbe scenára?
Zle znášam akúkoľvek diskrimináciu. Neviem pochopiť, ako dokáže niekto niekoho odsúdiť len preto, že má inú farbu pleti, je iného vierovyznania alebo má inú sexuálnu orientáciu. To všetko u mňa nehrá žiadnu rolu. Zaujíma ma, ako sa človek správa, aké má srdce, či je múdry, férový, či neubližuje iným. To je pre mňa dôležité a nie to, ako vyzerá alebo čomu verí.
Vo videoklipe sa tiež objavilo niekoľko hereckých tvárí, ako manželia Stražanovci či Matúš Kvietik. Zvažovali ste aj iné známe osobnosti alebo vám ihneď napadlo spomínané obsadenie?
Ku každému z hercov som sa dopracovala zdĺhavým procesom a mám pocit, že ten kasting nemohol byť lepší. Hrali úžasne! Ľudia sa pred Hotelom Lomnica zastavovali a s obdivom sledovali ich herecké výkony. Okamžite sme si všetci padli do oka. Myslím, že budeme s Robom na toto nakrúcanie dlho spomínať. Veru, bolo nám spolu v Tatrách veľmi fajn!
Veľa ľudí zaujala predovšetkým krásna černoška Clarisse Tatty. Prezraďte nám o nej niečo viac.
Clarisse je nesmierne talentovaná herečka, ktorá má možno pred sebou ešte veľkú kariéru! Bola najväčším prekvapením. Že budú perfektne hrať Stražanovci a Matúš Kvietik, to bolo jasné, ale o Clarisse som vedela len sprostredkovane. Na pľaci nás všetkých šokovala svojím talentom a profesionálnym prístupom. Pán Boh za ňu zaplať. Zapadla aj ľudsky, je to super dievča. Rodičia môžu byť na ňu pyšní!
Ako to už býva, nie vždy vyjde všetko podľa predstáv. Vyskytli sa počas natáčania aj nejaké komplikácie? Alebo všetko prebehlo hladko…
Okrem toho, že hneď po prvom zábere nám spadol dron, išlo všetko pomerne hladko. Trochu zložitejšie bolo nakrúcanie s dvojročným Christianom Kollárom. Je ešte dojčený, tak sme občas trpezlivo čakali, len aby bol spokojný. Jeho mamička Paula nám pri nakrúcaní veľmi pomohla. Dôležité bolo chlapčeka neotráviť filmovačkou. Chcel sa totiž hrať (úsmev). Robo našťastie vedel presne ako naňho. Zistil, aká pesnička sa mu páči. Keď ju začal spievať, Christianovi sa rozžiarili tie krásne veľké oči a bol rád, že je s nami. Je to nádherný, vysmiaty a hravý chlapec.
Ako hodnotíte celkovú spoluprácu s umelcom Robom Opatovským?
Urobili sme spolu viac piesní, spoznávame sa stále viac. Na Robovi ma baví jeho muzikalita, ľahkosť, s akou spieva, cíti, frázuje. Myslím, že má vzácny dar a teším sa, že ho rozvíja. Skomponoval niekoľko songov, ktoré sú podľa mňa krásne. Zaujímavé je, že má chuť sa stále posúvať ďalej. On skrátka hudbu úprimne miluje a baví ho hľadať nové polohy. Dokonca navštevuje hlasovú pedagogičku a to aj napriek tomu, že vždy spieval nadštandardne dobre. Darinka Andučič-Tóthová dala jeho spevu a výrazu nový rozmer. Nevedela som presne rozanalyzovať, čo je na jeho speve zrazu iné, ale cítila som zvláštnu príjemnú zmenu. To, ako naspieval pieseň Keď muž miluje ženu, sa mi fakt páči.
Na to, aby bola žena rešpektovanou režisérkou a scenáristkou, potrebuje najmä tvrdú náturu a, samozrejme, fúru trpezlivosti. Očividne ste tieto vlastnosti dostali do vienka aj vy.
Prvá relácia, ktorú som režírovala, sa volala Rhytmick a bolo to asi pred 23 rokmi. Lenže vtedy som režírovala samú seba. Celkom iná skúsenosť bol môj prvý celovečerný dokumentárny film – Arcibiskup Bezák Zbohom… – ktorý mal premiéru v marci 2014. Okrem pána Bezáka a jeho blízkych si v ňom zahrali úlohu rozprávačov príbehu Lukáš Latinák a Robo Jakab. Najviac ma baví niečo vymyslieť, napísať a potom to aj zrežírovať na pľaci a hrať sa s každým detailom v strižni so strihačom. Celý ten kreatívny proces ma vždy úplne pohltí a teší. A keď výsledný produkt teší aj diváka, to je na tom to najlepšie – veď nerobím to predsa pre seba. Nazývať sa rešpektovanou režisérkou by bolo prehnané. Som stále len na začiatku svojej, verím, že dlhej a plodnej cesty. Ale poriadok na pľaci si urobiť viem, keď treba (úsmev). Zväčša však robím s profesionálmi, ktorí vedia, čo je ich úloha, a tvoríme väčšinou v príjemnej priateľskej atmosfére. Vedia, že viem, čo chcem, a spolu sa vždy s láskou dopracujeme k výsledku.
Čo je na vašej práci najťažšie?
Nič nie je ťažké, absolútne nič. Je to nádherná tvorivá hravá práca. Len jedno je ťažké, zohnať, napríklad na film, peniaze. Len s tým mám problém. Nemám rada čísla a nerada sa bavím o peniazoch. V skutočnosti ma vôbec nezaujímajú, lenže bez nich to nejde. Verím však, že mi spadnú z neba a ja natočím svoj druhý film, ktorého témou som asi posadnutá. Zatiaľ si ju však nechávam pre seba.
Mnohí si vás pamätajú najmä z markizáckej relácie Na streche. Neuvažovali ste nad návratom na televízne obrazovky?
Ak všetko dobre dopadne, diváci budú môcť znovu sledovať zaujímavé rozhovory, lenže nie v televízii, ale na internete. Proces spustenia si ešte vyžaduje svoj čas, ale verím, že v roku 2018 sa nám to podarí.
Čomu sa v súčasnosti venujete po pracovnej stránke?
Okrem réžie reklamných videoklipov si občas zamoderujem rôzne eventy, aby som nevyšla z cviku, občas píšem texty piesní a autorsky pripravujem niektoré televízne relácie. Najradšej mám Záhady tela, ktoré vysiela RTVS a moderuje Marián Miezga.
V prípade, že si dáte pauzu od práce, zvyknete cestovať za relaxom do Vysokých Tatier? Alebo skôr uprednostňujete exotiku.
Mám rada aj more, ale kto by nemal rád Tatry? Prírodu a hory zbožňujem. Ich krásu, majestátnosť, farby, vôňu. Som beznádejný romantik. Milujem ten pocit, keď idem na vleku smerom hore zasneženým svahom. Všetko je také čisté a tiché. A keď potom plachtím na lyžiach dolu svahom, to je paráda. Nemám síce štýl ako Veronika Zuzulová, ale to nevadí, ešte som mladá, zlepším sa (úsmev)!
