Aktivity, ktoré sa nám môžu zdať banálne, sú pre seniorov podstatné…
V živote seniorov nejde len o čakanie na svoj posledný deň. Je potrebné udržať ich v dobrej kondícii, aby samostatne zvládali bežné činnosti. Schopnosť obliecť sa, najesť sa, vedieť rozprávať, prípadne chodiť. V súčasnosti sa vek človeka veľmi zvýšil a čoraz viac sa stretávame so seniormi, ktorí trpia demenciou, či alzheimerovu chorobu a nás „zdravých“ to niekedy až vyrušuje. So seniormi, ktorí trpia takýmito diagnózami, je potrebné denne vykonávať činnosti, ktoré slúžia na udržanie jemnej motoriky, napríklad strihanie, lepenie, maľovanie či skladanie. Veľmi im pomáha aj hrať spoločenské hry, či piecť koláče. Alebo len tak spomínať na obdobie mladosti. Dôležité je udržiavať seniorom na adekvátnej úrovni spoločenský kontakt a pamäťové schopnosti. Ich denné aktivity začínajú po rannej hygiene, keď mobilnejší klienti prichádzajú za mnou do spoločenskej miestnosti, kde mám pripravený spoločný dopoludňajší program. Popoludní sa individuálne venujem klientom pripútaným na lôžko, rozprávame sa alebo im čítam.
V zariadení je väčšina klientov imobilných, je ťažké sa im venovať?
Do nášho zariadenia prichádzajú klienti, ktorých zdravotný stav si vyžaduje predovšetkým ošetrovateľskú, resp. zdravotnú starostlivosť. Môžem povedať, že Senior je jedno z mála zariadení, ktoré má k dispozícii nepretržite zdravotnú sestru, a to 24 hodín denne. Len na porovnanie, v iných zariadenia je bežné mať zdravotnú sestru len od pondelka do piatka, aj to len na 8 hodín denne. Okrem sestry sú u nás v dennej smene ešte 3 opatrovateľky, jedna zamestnankyňa v kuchynke, vrchná sestra, ja ako ergoterapeut a riaditeľ. V nočnej smene sú okrem zdravotnej sestry aj dve opatrovateľky. Veľkou výhodou je aj to, že naše zariadenie sa nachádza priamo v nemocnici, čo znamená, že v prípade náhleho zhoršenia zdravotného stavu sú klienti prevezení na pohotovosť, kde sú vyšetrení. Zároveň sa v areáli nachádza množstvo ambulancií, takže na vyšetrenia nemusíme objednávať sanitku, všetko je tu „po ruke“.
Aké sú ich obľúbené aktivity?
Zvyčajne náš týždeň začína tak, že v pondelok si spolu uvaríme kávu a pri nej sa ich spýtam, čo by chceli robiť v priebehu týždňa, prípadne im dám nejaké návrhy a spoločne si naplánujeme aktivity. Medzi tie pravidelné patria napríklad stredajšie aromaterapie. V utoroky a štvrtky dopoludnia pripravujem aktivity pre klientov s alzheimerovou chorobou. Hráme spoločenské hry a kognitívne cvičenia, pri ktorých si trénujú pamäť. Tí, ktorým to zdravotný stav dovolí, vyrábajú rôzne predmety slúžiace ako darčeky pre príbuzných. Snažím sa aspoň raz za mesiac dohodnúť zaujímavý kultúrny program, napríklad posedenia s hudbou – tie ich vždy dobre naladia. Veľmi sa tešia na veľké podujatia. V septembri organizujeme spoločný kolkový turnaj, pozývame naň aj okolité domovy sociálnych služieb, v júni majú gulášovú párty vonku pri fontáne a v decembri kapustnicu. Obe akcie sú spolu s ich príbuznými a živou hudbou.
Čo ich vie rozveseliť?
Sú radi, keď vidia niekoho nového, keď nemusia byť zavretí len na izbe. Tešia sa z každého, kto si na nich nájde čas a porozpráva sa s nimi. V ich veku je dôležité sa s niekým porozprávať. Pre nás ľudí je veľmi ťažké, keď nemáme komu povedať, čo nás bolí, čo nás trápi, čo alebo kto nás nahneval. Aj u našich klientov je to to isté. Potrebujú mať pocit, že je tu niekto, kto ich vypočuje a prípadne poradí.
Čo máte na tejto práci najradšej?
Pocit, že pomáham ľuďom, ktorí to potrebujú. Práca ergoterapeuta je niečo ako poslanie, nie je to len práca, je to asi skôr o celoživotnom poslaní človeka. Ja som už od mlada vedela, že chcem pomáhať ľuďom. Ak si človek vyberie to, čo vníma ako jeho naplnenie, tak aj tú prácu robí s láskou.
