Zároveň nášmu mozgu vadí málo spánku, nedostatok kyslíka a iných dôležitých živín, ale aj nadmiera informácií, ktoré nevieme „vypustiť“. Viete, čo vám pomôže udržať mozog svieži až do vysokého veku?
Jedzte ryby
Pravidelná konzumácia rýb môže oddialiť riziko vzniku demencie aj Alzheimerovej choroby až o neuveriteľných 60 percent, tvrdia vedci z Univerzity v Chicagu. Pod pravidelnou konzumáciou sa v tomto prípade rozumie, že by ste rybu na tanieri mali mať aspoň raz týždenne. Ryby podporujú aj rozvoj mozgu u detí a zároveň udržiavajú náš mozog zdravý a svieži. Je to vďaka omega-3 mastným kyselinám. Najlepšie sú v tomto smere morské ryby, napríklad losos, tuniak a treska, ale pokojne si doprajte aj tie sladkovodné. A nemusíte vždy mať večeru s filetami z rýb. Hodnotná je napríklad aj sardinková nátierka alebo tuniakový šalát.
Búrajte staré zvyky
Všetci máme radi svoje „staré koľaje“. Stále tú istú cestu, po ktorej chodíme do práce, takže by sme po nej trafili aj poslepiačky, rovnakú kaviareň na stretnutia s priateľmi, obľúbené obchody, v ktorých nakupujeme aj obľúbené miesta, kam chodíme relaxovať. Čo tak to zmeniť? Nie raz za rok, ale takmer vždy. Aby sa náš mozog rozvíjal, potrebuje neustálu stimuláciu. Tú mu poskytujú práve nové miesta, nepoznané situácie, nové zážitky. Pri opakovaní sa tých istých situácií mozog už vypína. Určite to poznáte, že mnohé veci robíte automaticky, ani si ich neuvedomujete. Keď sa rozhodnete pre zmenu, všetko je nové, musíte sa maximálne sústrediť, mozog pracuje na plné obrátky. Náš mozog skrátka potrebuje nečakané udalosti a nové akcie. Ak mu ich doprajete, znižujete tak riziko straty pamäti a koncentrácie. Preto sa nebojte skúšať nové veci, púšťajte sa do dobrodružstiev rovnako ako deti či tínedžeri. Skúšajte nové športy, nové hry, nové výlety aj bežné každodenné trasy. Objavujte, ochutnávajte, hádajte a pokojne aj zdravo riskujte. Mozog sa vám za to poďakuje.
Stretávajte sa s priateľmi
Aj socializácia je pre náš mozog nesmierne dôležitá. Pri stretnutiach s priateľmi nielenže psychicky pookrejeme, ale navyše sa zapájame do rozhovorov na rôzne témy, čím si tiež cibríme svoj mozog, dozvedáme sa nové veci, informácie, ktoré si musíme triediť a často aj nové slová. Nehovoriac o tom, že s priateľmi môžete chodiť aj do kina či do divadla alebo na výlety, čo je opäť ďalšie rozširovanie obzorov, nevyhnutné pre udržanie sviežich mozgových funkcií.
No a ešte jednu obrovskú výhodu majú pre nás stretnutia s priateľmi – znižuje sa pri nich stres a klesá hladina stresového hormónu kortizolu, ktorý negatívne pôsobí na náš organizmus, okrem iného zvyšuje riziko zápalu v tele. V prípade, že žiadnych priateľov nemáte, vyhľadávajte situácie, kde by ste si ich mohli nájsť. A opäť pri tom musíte zapojiť mozog na plné obrátky. Je to podobné cvičenie, ako keď lúštite sudoku.
Zdvihnite zadok zo stoličky
Je pravda, že mozog nepotrebuje, aby ste trávili svoj voľný čas v posilňovni. Na druhej strane mu však pravidelný pohyb veľmi prospieva. Je jedno, či si vyberiete beh, plávanie, nordic walking, bicyklovanie, box alebo tancovanie. Ideálne sú kardio aktivity, teda aeróbny tréning, pri ktorom sa zapájate veľké svaly (najmä svaly nôh a rúk), aby ste tak posilnili srdce a cievy. Pri kardio cvičení sa do celého tela, a teda aj do mozgu, dostáva viac krvi a tým aj viac kyslíka. S krvou zároveň prichádza aj viac živín. A to všetko mozgu nemierne prospieva. Viac okysličený mozog lepšie premýšľa, lepšie si pamätá, lepšie sa sústredí, lepšie riadi celé telo. A okrem toho pri kardio cvičení sa posilňujú aj cievy, čím sa predchádza vzniku mozgovej mŕtvice, ktorá môže byť smrteľná a keď aj nie je, tak prináša so sebou mnohé doživotné následky – napríklad môže úplne vyradiť z činnosti niektoré mozgové centrá a človek môže mať potom problémy s rečou, pohybom, môže zostať ochrnutý, alebo príde o pamäť.
Zbierajte pozitívne emócie
Čím menej stresu a čím viac pozitívnych emócií zažijete, tým výkonnejší bude váš mozog a tým vyššiu mieru kognitívnych schopností si zachová aj v staršom veku. Pozitívne emócie môžete načerpať zo stretnutí s rodinou a priateľmi, ale napríklad aj zo skvelého filmu či divadelného predstavenia, z dovolenky a výletov v prírode, z kreatívnej tvorby alebo hoci len keď si sadnete na terasu kaviarne a budete pozorovať život okolo seba. Okrem toho keď sa okolo vás práve nič povzbudivé či úsmevné nedeje, môžete si pozitívne emócie vyvolať aj z pamäti. Prezerajte si staré fotky a skúste si spomenúť na detaily dovolenky, ktorú ste zažili pred rokmi. Aby ste mali dostatok takýchto pamäťových vnemov, musíte chodiť po svete s otvorenými očami a nachystanými všetkými zmyslami, aby ste vnímali aj chuť, vône a farby. Inými slovami, nepozerajte sa do mobilu, nesnažte sa všetko zachytiť na fotkách, radšej si všetko ukladajte do mozgu aj s najmenšími detailmi, aby ste to odtiaľ mohli hocikedy vybrať.
Poobede si dajte „šlofíka“
Poobedným spánkom boli známi Napoleon, Albert Einstein či Winston Churchill. Práve vďaka nemu mohli pracovať oveľa tvrdšie, výkonnejšie a najmä dlhšie. Potvrdili to aj vedci, podľa ktorých poobedný spánok dlhý 15 až 20 minút prospieva nášmu mozgu – zlepší sa pozornosť, schopnosť sústrediť sa, pamäť a dokonca aj nálada. Zároveň sa znižuje stres, vysoký krvný tlak a klesá aj riziko infarktu, čiže výhody z krátkeho spánku má nielen mozog, ale celý organizmus. Navyše prospieva aj nervovému systému, upokojuje nás a zaháňa agresiu. A je tiež dokázané, že poobedný spánok nás chráni aj pred syndrómom vyhorenia.
Ale pozor, aby nám poobedný „šlofík“ prospel, nemal by byť dlhší ako 30 minút. Dlhší poobedný spánok už totiž môže narušiť celkový nočný spánok a môže spôsobovať problémy s večerným zaspávaním. Taktiež sa dlhý poobedný spánok spája so zvýšeným rizikom cukrovky 2. typu. Zároveň lekári neodporúčajú ísť poobede spať hneď po tom, ako sa najeme, pretože to môže narušiť trávenie, čo vedie k obezite a problémom napríklad s pálením záhy.
Osobné problémy ho brzdia
Každý z nás to už zažil na vlastnej koži: keď máme osobné problémy, nie sme schopní poriadne sa sústrediť na prácu, máme ťažkosti s pamäťou aj pozornosťou. Je to preto, že priveľa času trávime premýšľaním nad daným problémom, ktorý nás kvári a mozog je tak zahltený a neproduktívny. Problém je, keď práve potrebujeme podať maximálny výkon. Čo sa s tým dá robiť?
Skúste dostať problém z hlavy tak, že ho posuniete inde – napríklad psychológovi, ktorému sa vyrozprávate alebo hoci aj najlepšej priateľke. Do detailov rozoberte svoj problém v rozhovore s niekým tak, aby ste povedali všetko, čím sa zaoberáte v hlave, vrátane otázok, na ktoré hľadáte odpovede a možných riešení, ktoré ste už vymysleli. Druhá možnosť je posunúť svoj problém na papier – vypíšte sa z neho. Opäť platí, že by ste mali napísať všetko, okolo čoho sa točia vaše myšlienky. Keď sa vám toto podarí, hlava sa akoby vyprázdni a môžete sa naplno venovať práci.
O autorovi
Vydavateľstvo BAUER MEDIA SK vzniklo v roku 2007 ako dcérska spoločnosť svetovej skupiny BAUER MEDIA GROUP s viac ako 135 rokov trvajúcou tradíciou, ktorá zaujíma popredné miesto na trhu s komerčnými tlačovými titulmi v Nemecku, Veľkej Británii, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, USA, Číne atď. Mediálna skupina BAUER MEDIA GROUP sa okrem vydávania časopisov a publikácií orientuje aj na digitálne médiá a prevádzku TV a rádiových staníc. Na Slovensku do mediálnej skupiny patrí okrem vydavateľstva aj nezávisle fungujúce populárne Rádio Expres.
