Alebo psa, ktorý vyzerá, ako by bol vytesaný z kameňa. Áno, tak vernú podobu dokážu niektorí majstri origami z papiera stvárniť. Ide o takzvaný mokrý variant, pri ktorom je možné dosiahnuť takmer realistického zachytenia predlohy. Túto techniku však využíva málokto, pretože pri namáčaní papiera môže ľahšie dôjsť k jeho poškodeniu. Aj preto sa pri tomto postupe používa tvrdší papier ako obvykle. Za zakladateľa „mokrého“ princípu skladania papiera je považovaný Akira Yoshizawa. Práve pod jeho rukami vznikali neuveriteľné skladačky pestrých farieb a rozmanitých tvarov. Akira bol preslávený tým, že rešpektoval ako princípy starej techniky, tak vedel oživiť aj nové postupy. Skladanie z papiera je populárne po celom svete. Napríklad v USA a Anglicku sa bežne používa pojem origami, ale Španieli ho takmer nepoznajú a majú svoj výraz papiroflexia.
Skladalo sa len pre vzácne udalosti
A odkiaľ sa umenie origami vzalo? Predpokladá sa, že pochádza z Japonska (aspoň názov je japonský), ale aj Číňania vedeli už v 9. storočí vytvoriť z papiera všeličo. Oni však tento um využívali skôr prakticky – vyrábali misky, škatuľky, vázy…
Naproti tomu Japonci našli zaľúbenie v dekoráciách. Keďže papier bol veľmi cennou komoditou, najskôr sa ozdoby z neho robili len pre skrášlenie svätýň pri výnimočných náboženských obradoch. Napríklad papierové retiazky vyznačovali posvätné územia. Nevesty zase mávali zdobné papierové motýliky.
Až v 17. storočí sa začalo skladať aj pre zábavu. Tradičné origami sa už ďalej nerozširuje, naproti tomu moderných tvarov je stále viac a viac. Vznikajú po celom svete a často majú aj svoju jasnú charakteristiku pre danú oblasť.
Origami sa delí na tradičné a moderné. Tradičné, čiže „denšó-origami“, je z jedného kusa papiera bez použitia nožníc, lepidla či zdobenia. Ich skladanie má presné pravidlá a ich počet je obmedzený. Oproti tomu moderné, čiže „sósako-origami“, dávajú priestor aj vlastnej fantázii tvorcu a stále pribúdajú nové a nové varianty. V začiatkoch skladania je nutné sa obrniť trpezlivosťou a preniknúť postupne do tajov prehýbania papiera.
Kto zloží tisíc žeriavov, bude dlho živý a zdravý
Masovou záležitosťou sa origami stalo až v 18. storočí. Najprv sa mu venovali dievčatá z vyšších kruhov, ale keď sa začal dovážať papier vo väčšom množstve, a bol teda dostupnejší, dostala sa táto kratochvíľa aj medzi širšiu strednú triedu. Už v tom čase poznali Japonci sedemdesiat druhov skladačiek. Dnes sú ich státisíce. Najrozšírenejšou skladačkou je v Japonsku vták žeriav. Japonci veria v magickú silu tohto zvieraťa, ako živého, tak toho papierového. Podľa povery môže každý raz za život poskladať v priebehu jedného roka tisíc žeriavov, a splní sa mu želanie. Toto chcelo využiť aj deväťročné dievčatko Sadako, ktoré po výbuchu bomby v Hirošime ochorelo zákernou chorobou nazývanou „choroba atómovej bomby“. Akonáhle bolo hospitalizované, začalo svoju „žeriaviu misiu“. Bohužiaľ, neúspešne. Zložiť stihlo iba 644 žeriavov, ako na konci októbra 1955 vo veku dvanástich rokov zomrelo. Kamaráti doskladali zvyšných 356 skladačiek a Sadako bola spolu so všetkými žeriavmi pochovaná. Jej dojemný príbeh inšpiroval tvorca pomníkov obetí hrozivého výbuchu.
Nie je papier ako papier
Na origami je potrebný špeciálny papier. Skladať sa dá aj z bežného, ale origami je slabšie, teda sa s ním lepšie manipuluje. Naopak mokré origami si žiada pevnejšiu štruktúru. Origami papier v rôznych farbách a tvaroch sa začal strihať v 17. storočí.
Pietne origami
Dojemný príbeh dievčaťa Sadako Sasaki, ktoré sa narodilo roku 1943 v Hirošime, bol inšpiráciou pre podobu pomníka na pamiatku obetí ničivého výbuchu. Sadako poznala legendu o tisícke žeriavov, ktorí majú splniť želania, ak sa zložia počas jedného roka. Po určení diagnózy sa dala do skladania. Bohužiaľ, zomrela, než stihla všetky poskladať…
Veľmajster origami
„Pri skladaní sa musíme nechať viesť najmä srdcom a nenechať sa odradiť počiatočnými neúspechmi,“ hovorievajú s obľubou Japonci. S týmto výrokom sa stotožnil aj Akira Yoshizawa, náruživý tvorca origami, ktorý vytvoril 50 000 nových druhov a spísal niekoľko kníh s návodmi. Zomrel v roku 2005 a časť tohto umenia odišla s ním.
Naša klasika
Lodičky, parník, „Nebo, peklo, raj“… To je slovenská klasika, ktorou si na základnej škole prešiel snáď každý. Hoci Japonci vystupujú ako zakladatelia origami, napríklad Španieli tvrdia, že oni sú tými, ktorí skladanie z papiera vymysleli pre Európu, teda aj pre naše končiny. Istý diel zásluh ale pripisujú aj Leonardovi da Vincimu.
Zlož si sám
Pôvodných origami bolo okolo sedemdesiat, dnes ich je na státisíce. Každá krajina má svoje osobité skladačky, usporadúvajú sa aj najrôznejšie prehliadky a súťaže. Čo tak si zaspomínať a vrátiť sa do detských rokov, kedy sa lastovičky skladali ostošesť? Ak si už postup nevybavujete, pomôže návod vyššie. S chuťou do toho!
Žeriavi jednoducho letia!
Najobľúbenejšie skladačkou v Japonsku je žeriav, čiže orizuru. Japonci veria, že ak ich počas roka zložia tisíc, budú mať dlhý, šťastný život. Otec nevesty dáva záves žeriavov novomanželom, aby mali spokojné spolužitie. V krajine vychádzajúceho slnka predávajú sety tisícov hárkov aj s povrázkami, ktoré sú určené pre takýto účel.